Máya a Ja

Nechcem písať, nemám čo písať... Nechce sa mi spať, keď viem že ochvíľu vstávam do práce.

Dnes som videla super divadelnú hru. Horúce leto 68. Zasa sa mi čo to z histórie spojilo. A spomenula som si ako sa, keď som mala 3 roky, z telky ozývalo niečo veľké a ako o tri roky na to otec povedal (mala som vtedy šesť): Toť pred troma rokmi sme sa tešili a teraz z toho máme h****.

A neviem a nebudem ešte veľa vedieť. Ale čas celkom pekne ide, až na to že nie je kedy spať. Niekedy ani nie je kde. No ale to je o inom.

Páčia sa mi biele čiary na nočných cestách.Páči sa mi ich rovnosť, línie vedúce donekonečna. A ja viem, že hoci neviem čo chcem, oni ma isto zavedú ...