Ako Alex. Nie však až taká výnimočná, skôr tá z tých skromných a nevytŕčajúcich, nečakajúca na zázraky. Tak som si prebrala diplom.
A tak konečne cítim, že je koniec. Etapa utrpenia bola i etapou obrovských zmien v mojom živote. Išla som na tú školu ako 17ročná pubertiačka. To koho som stretla, čo som zažila a čo som objavila bolo úžasné. A takéto niečo sa dá povedať iba na konci. Som rada za denné štúdium, i za krúžkovice ktoré by som spočítala prstami jednej ruky po úraze. Rada som za sivé chodby a literatúru, za Francúzsko a Didi, a Kiku, Mag, a Pepu, Zuzu a za veci, ktoré budú trvať navždy.
A čo začiatok? Niečoho nového? Toto nebude kontinuálny prechod do reality, toto je niečo viac. Toto je zmena.
Okraje ciest sa už plnia tulákmi, vagabundami, ktorí hľadajú blízke veci v diaľkach. Oslobodzujem sa od šatov a topánok, a snívam o tom: byť na ceste. Snívam si o slobode, o pravde a kráse.
O úprimnosti a sebapoznaní.
...Pravda sa vraj naozaj skrýva: ... ale každý milimeter poznania na osi veľkého diela nám hovorí o tom kto sme. Ten príhovor sa mi páčil, páčil.
Ako Alex, mám šialené chute. Vaše šialenstvo je pre mňa poslaním a zmyslom.
Komentáre
.
tak nech Ti chutí :-)
Maya...
hmmmm, lasky
Maya...
okej, lasky
a hor sa do sveta
majka