Niekedy akoby dni strácali svetlo. A potom ho znova dostávali. Nie je život jedna blikajúca žiarovka?
Blikáme.
Volanie domova je štiplavý jazyk. Ticho sa opiera o jeho múry a prázdnotou zývajú netvorivé životy. A tu? Niekedy dni strácajú svetlo. Do otvrených očí sa zmestí blikanie neónu a nechápavá grimasa manažéra. A stroj. Ja. Človek? Hlúpo mi je pri monotónnej práci a monotónnych tvárach konzumnej spoločnosti. Zapredávame sa. Lebo chceme prežiť.
Niekedy sa dusím. Lebo som tak stratená ako len stratená môžem byť. Človek sa aj tak cíti silnejší bez záchranných lán. Pupočnú šnúru div by vám kol krku neuviazali. Tak vás chcú chrániť.
Stagnácia. Zaseknutie v momente odrazu. Paralýza.
Niekedy vnímam zázraky. Malé, a niekedy preto nestačia.
Mŕtve je mesto, ktoré padlo skôr ako stihlo vzrásť. Priesvitné byty a domy pretínajú horizont. Lásky sa však rodia a zomierajú, bez toho že by to považovali za dôležité. Obídu nás šťastné náhody, bez toho že by to považovali za dôležité.
Na večierkoch stretnete všetky tie pracovné vrstvy. Prisťahovalcov. Prišli za lepším životom. Svoje šedivé životy nechali doma. Deti a matky. Všeci sú slobodní a pripíjajú si. Na balkónoch pod nadrozmerným mesiacom, ktorý práve odhalili vatové oblaky. Všetko, čo zostalo z celodenného dažďa. Ramienka, lodičky, klobúky, smiech a prízvuky. Pričom im alkohol našepkáva ružovú realitu.
Cez okno autobusu ešte stále sledujem lodičky a kostýmy. Biznis alebo právo. Ľudia, ktorí vedia kam dnes idú. Predstavujem si lodičky a vlasy konzervatívne zviazané. A deň, v ktorý by som vedela... Malá emáčka do mňa drgne: Sorry. Neusmieva sa. Lebo tak je to dnes v móde.
A cez to všetko ešte stále sú dni, kedy sa vracia svetlo. Ako keď varím večeru pre ľudí, s ktorými sa cítim dobre. Alebo čaj. Potom ako sa vrátime z hôr. A večer prináša sny. O zázrakoch. A myslím na rodinu. A na to ako by čo mohlo byť lepšie. A dávam si predsavzatia-
Ako prežiť blikanie
Exile of mind
Sometimes I feel like day is losing its light. In another moment, light comes back. Isn´t a life one of those flashing neon lights?
I see you flashing.
The calling of the home is a wicked tongue. Silence is sticking to the walls and emptiness embraces uncreative lives. And here? Sometimes the day is losing its light. Open eyes reflect flashing of a neon light and misunderstanding in the face of your manager. And a machine. Me? Human? I feel stupid doing this mechanical job, looking into faces of consumerist society. I am selling myself. To live by.
Sometimes I am suffocating. Because of being lost. I anyway feel stronger without their safety net. Them, they want to safe you.. so much as to choke you to death.
Stagnation. Being frozen in the moment of departure. Paralysis.
Sometimes I feel miracles happening. Little ones are not enough to save us. Sometimes.
It is a dead city. It died before it had a chance to grow. Transparent apartments and houses cut through the horizon. But affections rise and fall without considering this. Good luck passes by without considering this.
At a party, we meet all this labor. Emigrants. Coming to live a better life. Leaving their grey lives behind. Homes, mothers and children. All of them free, drinking to... On the balconies under the overgrown moon. It s all that s left from the rain today. Tops, high heels, hats, laugh and accents. Alcohol promises bright future.
Through the bus window, I am still observing high heels and suits. Business or law. People who know where they are going. I am imagining. High heels and hair conservatively tight up. And the day I would know where...
Apart from this, there are still days when light comes back. As when we cook... dinner or tea. And evening comes with dreams. About miracles. And we think about all the things that could be better. Setting our resolutions..
… about how to survive the flashing
Komentáre
Maya...
"Niekedy akoby dni strácali svetlo. A potom ho znova dostávali. Nie je život jedna blikajúca žiarovka?"
Od prvej do poslednej vety uzasne blizke, vdaka Tebe je tento den dnom, kedy sa vracia svetlo, dakujem:)
vyborne,
A večer prináša sny. O zázrakoch. A myslím na rodinu. A na to ako by čo mohlo byť lepšie.jednba veta lepsia nez druha,ani neviem vypichnut,ze jedinu.preto sa radsej opytam:" A večer prináša sny. O zázrakoch. A myslím na rodinu. A na to ako by čo mohlo byť lepšie. A dávam si predsavzatia-Ako prežiť blikanie"
-ako by co mohlo byt lepsie?
-ako prezit blikanie?
divečatá :)
keď pijem alkohol na párty. zrazu je zajtrajšok taký ružový, no keď ten zajtrajšok nadíde je šedivejší ako vlasy starej mamy. a tak skúšam triezvo rozmýšľať ako by sa dalo NIEČO zmeniť, aké sny sú hodné snívania a aké zázraky nám treba.
preto si hovorím: zajtra si pojdem hladat novú prácu. budem šetriť, aby som sa opať mohla odraziť. nebudem toľko cestovať aby som mala peniaze na štúdium, lepšiu prácu a raz hádam aj na to bývanie.
ale viete aké je to ťažké? necestovať? nekúpiť si poriadny foťák? a tak si potom poviem, kašlem na to, našetrím si na Indiu a na foťák. pojdem tam pomáhať, nafotím foto, predám ho v Dubline a peniaze pošlem tej nadácii čo ma tam zoberie.
Nazačiatok hádam konečne prestanem robiť v mekáči, lebo ich filozofia mi je odporná.
a viete čo ešte, tento týžden ma prijali na štúdium turizmu ale vzdala som to s tým že ja už nedokážem opať naraz študovať a pracovat.
zabuchla som si pred nosom dalšie dvere a tak bádam a dávam si predsavzatia....
ako už KONEČNE niečo zmeniť
a hádam prežijem aj blikanie
maja,
Niekedy vnímam zázraky. Malé, a niekedy preto nestačia. .."
...lenze ma zaujali aj vsetky ostatne a ten styl jak jednotlive aj nenavazujuce veci skratka navazuju...a nejak som ich pre-re-kopirovala,jak som tam klikla.
zijes tam,jak to prichadza a pritom este premyslas...to je dost tazke,sklbit prakticke veci so snami a hodnucimi zazrakmi.mne sa to paci,jak to tam valcis,je to hrozne "live".myslim,ze na to prides,ako uz konecne nieco zmenit,ze to pride a vyplynie a ty to poznas,ked to nastane.mam nutkanie ti trochu vycinit,ze si si zabuchla studijne dvere,lebo mam dojem,ze by si zvladla oboje,aj ked pises,ze nie.ale ty si rozumies lepsie a ked si sa tak rozhodla,urcite to tak malo byt a pridu nove dvere...
Maya:)
aj ked kazde slovo je perla, neda mi neskopirovat aspon zopar:
" keď pijem alkohol na párty. zrazu je zajtrajšok taký ružový, no keď ten zajtrajšok nadíde je šedivejší ako vlasy starej mamy. a tak skúšam triezvo rozmýšľať ako by sa dalo NIEČO zmeniť, aké sny sú hodné snívania a aké zázraky nám treba. "
hanka,
maja,hlavne pis,nech tu nemusime kopirovat:-)tesim sa na dalsi prispevok...
dievčatá, ešte raz:))
ale je mi jasné že nepíšem len za seba, že sa asi v niečom z tých slov nachádzate a niečo nové vám zasa prinášam. a toto aj ja milujem na článkoch druhých, keď sa v nich dokážem čítať.
preto Vám túto radosť tak trochu závidí (aké absurdné však? )
lebo ten čo píše veľa riskuje, aj to že ho budú mať za hlupáka.
preto vďaka za to že ste na podobnej frekvencii aj za to myšlienkové súzvučenie!
myslienkovy suzvuk je super
Nie si nahodou nasa sestra?:))
hej,hej
hanka,ak je myslienkovy suzvuk super,znamena to,ze mame nejake myslienky?akoze aj my?ze mame?lebo ja myslim,ze na ne treba mozog.a ja neviem,co mam miesto mozgu,ked zapnem repraky a stazujem si,jak blbo funguju...kedze ich nezapojim...predsa ten,kto ma mozog toto neurobi:-)
Bonnie, "klidek":)
Samozrejme, ak ide o myslienkovy suzvuk, tak nejake tie myslienky mat musime...
ak niekto napise takyto uzasny clanok, tak sa s nim naplno stotoznim, keby som to vedela napisat, tak to napisem presne takto i ja:))
haha,
no presne.preco to ta maja vobec pise,keby sme to tak napisali samy?:-)jaj,ved vlastne preto,ze to tak nedokazeme:-)
Bonnie, nepoznas rozpravky?
Preco sa pytas prave mna, ako sa citi genius?
Aha, este, ze si napisala - nevies nahodou? Veru neviem, ani nahodou...
Ked boli moje deti male, povazovala som ich za malych geniov, potom som zistila, ze kazda matka robi to iste, takze sa nemozem spytat ani vlastnych deti:)
rozpravky