Máya a Ja

Narodil som sa, keď padali ideály. Posadili ma pred televíziu a nechali ma sledovať správy. Politici behali ako zajaci, padal akýsi múr. Prsty na pravej ruke mi poskrúcali tak, aby ukazovala Mier. Ukazovák a prostredník. Upažiť. Nežne som sa tešil s nimi. Keď som mal deväť, odviedli ma do kostola a povedali: toto je Slovo, tomuto ver. Ako desaťročnému, mi predstavili Darwinovu teóriu. Žil som umelý život komformity a slepého pokroku. Slnko obiehalo svoju dráhu ako stovky rokov predtým, bez odchýlky. Nastal deň a večer. Noc, diablova hodina. Neodolal som. Naučil som sa všetkému, čo mestá ponúkali tam, kde lampy nedovideli. Keď som končil školu, Descartes mi položil otázku: Kto si? Dal som sa na hľadanie svojej identity.

Keď som sa našiel, pochopil som že to už nie som ja, ale som to ja a ty a on a ona a oni.

Časom spochybnili a vyvrátili Darwinovu teóriu, podryli Slovo a zároveň ho posilnili. Dočítal som sa, že človek je padlý, že jeho vývoj je opačný, že je na kontinuálnej ceste dolu, že dokonalý už raz bol. Dočítal som sa, že poslušnosť nás zachráni - poslušnosť najvyššiemu zákonu prírody.

Uveril som v Boha, v Budhu, v Krista, v Alaha. V Boha a v múdrych prorokov. Vracal som sa ku koreňom, lebo apoštoly klamali. Čierny anjel tlmočil slová Boha človeku, kázal mu zabíjať. Križiaci.

Pochopil som, že sa raz vrátim tam, odkiaľ som prišiel, pochopil som svoju nesmrteľnosť.

Dočítal som sa, že nie som úplne bez koreňov, že neletím vo vetre ako sterilné semeno. Dočítal som sa, že som súčasťou väčšieho plánu, že existuje niekto, kto sa o mňa stará a že mám svoje miesto.

Tiež som sa dočítal, že som sa narodil na konci sveta.