Máya a Ja

Máte radi knižnice, kníhkupectvá? Máte radi knihy? Radi prstami prechádate po radoch všemožných kníh a beriete ich do ruky, prečítate si kritiku na zadnej strane, pozriete si obsah, veľkosť písmen, štýl písma...Radi si knihy požičiavate?

Predstavte si že s touto túžbou prídete do najväčšej štátnej knižnice v Strasbourgu a zistíte, že tam NEMAJÚ knihy.

Všade počítače, stoly a za nimi ľudia bez kníh.

Teplo, technika, teplo,technika, pot vám tečie po chrbte.

Sci-fi?

Minimálne.

"Nájdite si svoju knihu a my vám ju do trištvrte hodiny dopravíme z kníhkupectva sem."

Protestujem: "...ale ako? Môžete mi to zopakovať, nie som frankofón, asi som vás zle pochopila... Ale ako mi ju požičate keď je z kníhkupectva?" Takmer som sa rozplakala.

Kde sú tie jednoduché časy, keď paničky v knižnici za vami prišli a opýtali sa ako vám môžu poradiť. A vedeli čo to o knihách. A teraz, v tejto pluralite, máme počítč.

Upotená, mokrá som odchádzala od počítača a opustila knižnicu, kde som sa cítila tak strašne neosobne, taká debilná, taká technicky nezručná.

Utekala som ako som len mohla von, z toho hluchého sterilného prostredia, nasadla na svoj bicykel a snažila sa čo najskôr zabudnúť.... nemyslieť, zabudnúť....