dlho mi to trvalo, ale už je to konečne tu! Mám za sebou prvú Erazmácku žúrku. Uvarila som 3 litre vína a spravila som si očko. Teraz ma ako dôsledok čakajú dve ďalšie žúrky za najbližší víkend. Jaj, to je život, ďakujem ti Bože! Ale prečo mám taký pocit, že je nie všetci majú radi takýto život? A niektorí to berú dokonca až do extrému. Napríklad moja Turecká kolegyňa. Ja viem, o čo jej ide, berie to seriózne, lebo pre ňu je tento pobyt makačka a nie žúrka, ale POZOR, jej prístup je nozaj extrémny. Ja sa vám chystám dva týzdne nebyť v škole a ona, že aj by sa so mnou na tie výlety vybrala, a potom zadre, že ale NECHCE ANI RAZ VYNECHAŤ TEN A TEN PREDMET. Viete ako strašne smiešne mi to znie? Len v dobrom filme sa to dá ukázať, nedá sa to napísať, ako sa pri tom chechoce celá moja duša. Pomóooooooooooooooc, veď škola nie je všetko!!!! Tam nás predsa nič nenaučia. A ona je vám už zasnúbená! Ako sa môže niekto zasnúbiť bez toho aby precestoval svet?????? Ono, ja tu fakt hrám akéhosi diabla, a stále ju nahováram, že raz za čas sa jej nič nestane, musí sa uvoľniť, ach, ale bieda, ju asi nezlomím.
Tak takto si žije budúca učiteľka, udupáva autoritu školy pod samú čiernu zem. Ale viete, škola - o tom by som vedela písať a rozkladať.... Ale ešte sa o tom napíšem na diplomovke, teraz vám len stručne zhrniem, čo som sa o škole naučila a čo si o nej myslím.
Ja vám v tej škole nemôžem obsedieť. A takéto niečo pociťujem už veľmi dlho. A práve takto súdim, že by so mňa mohol byť dobrý učiteľ, ktorý bude schopný reformy. Myšlienka školy je dobrá, a predsa máte pocit, že 50 percent času, ktorý ste tam strávili bolo zbytočných.
Dnes som bola na konferencii pána Andrého Giordana, didaktika a publicistu, ktorý pôsobí v didaktickom výskumnom centre v Geneve. Jeho prednáška sa volala "Čím bude škola roku 2050?" Dostala som odpovede na mnohé dilemy, ktoré som vám v predchádzajúcom odstavci predložila. Jednou odpoveďou je aj to, že škola konečne začne robiť, to čo teraz len predstiera že robí. A toto je presne to! Myšlienka školy je dobrá, len veľmi zle zorganizovaná. Nie je tomu dlho, čo som si uvedomila, že sa rada učím. Učím sa však najradšej to, čo ma v škole neučia. Takže asi to nebude dlhou pubertou, ale školou samotnou, ktorá naozaj neplní v praxi svoju úlohu. Pán André Giordano dal tri koncepcie budúcnosti školy. Po prvé: škola zanikne. Keďže to bolo vo francúzštine, nebudem vás klamať a priznám sa, že koncepciu číslo dva som nepochopila, ale aj tak je najdôležitejšie po tretie - že škola konečne začne robiť, to čo teraz len predstiera že robí. Najkrajšie a najvýstižnejšie slová boli: Dajme dôvod, prečo sa učiť a poďme tým smerom, kam nás vedie chuť učiť sa. Takú školu by som chcela mať. A toto sú veci, ktoré si chcem pamätať navždy, či už budem ten, kto sa učí, alebo ten, kto učí. Zatiaľ, kým však škola neplní moje predstavy, zdrhnem na nejaký výlet, niečo nové sa naučiť. Možno už budúci týždeň...
Ešte pred tým, však s troškou šťastia možno navštívim Montessoriovskú materskú školu. Ak sa mi to podarí, nabudúce rozvediem debatu o budúcnosti školy.
Hej, a vypočujte si toto, to je pecka... Gary Jules. Jaký minimalizmus, xixi, dobre nie až taký mini mini ale má to nábeh na veľký subjektívny priestor s edukačno-didaktickým podtextom
Komentáre