Máya a Ja

Ajojte,

Tuto kapitolu nazývam depka v Strasbougu,alebo veci ktore nie su ako doma. Napriklad dnes som bola konečne aj na obede
 (Tani,mala si pravdu..mňam mňam...ale jogurt po rybe...neviem ci su uplne normálny), tak som bola na tom obede...ale sama:(
 Sama tam sama späť sama do školy sama zo školy, sama som už bola v centre, a prebehla som sama pol Strasbourgu.
Dúfam, že ma trošku ľutujete, lebo ked sa takto tulam Strasbourgom, niekedy zabudam, na čo som sem vlastne prišla. Od minuleho piatka
čo som tu, si nemôžem spomenúť, že čo som mala v hlave, keď som sem išla, že vlastne načo som sem išla. Odkedy som prešla za slovenske hranice,
mam malý výpadok pamäti.. Dám krk za to, že je to normalne, a že to asi každý z vás zažil...prosíím, z objektívneho uhla pohľadu, ak viete, pripomente mi
 čo som tu vlastne chela robit. Jediné na čo si spomínam je že som hovorila, že sa idem stratiť a nájsť...tak stratená už asi som:)
Niekedy nemam náladu hľadať si kamarátov...lebo mám ten výpadok pamäti, viete, a zabúdam, že čo som sem...ale to už som povedala. Takže toľko. A chýbajú
mi detičky, čo ma vždy tak milo v škôlke vítajú a ja s nízkym tlakom (CRAWLING FOR COFFEE) sadám do kruhu a rozprávam sa s Cookiem.
Proste ten bežný život, to je droga.
Ale bojujem...viete, nie je to ľahké utekať pred Arabmi, ktorým Alah udelil zváštny druh inteligencie..(baliť každého kto sám sedí na chodbe) a snažiť sa nepočúvať,
keď na vás pokrikujú černosi, keď beháte v parku, alebo keď dílujú na rohu marišku..áno aj taký pätnásťroční machri sú v mojej štvrti.
Najradšej by som si lapla s niekým z Vás do Trnavskej Hviezdy na nejaký klubák a potom išla na dve deci vínka, počkala si na stanici na jedenásty bus a vedela
čo budem zajtra robiť:)...dobre viem, čo budem zajtra robiť..idem zase do mesta, historiou sa nadchýnať, potom možno k parlamentu, a s kamoškou
 Turkou na výstavu My a Tí druhí (zaujalo ma to nielen pre to že je to o Európe a Turci tam majú zvláštnu kapitolu, ale aj preto že presne tak sa
 volal projekt čo som robila na Univerzite...jéj už si na niečo zo svojho minulého života spomínam...študovala som na UKF a zaujímala som sa o multikultúrnu
komunikáciu...juchúúú... nech už mám ten net, človek sa nemôže nikam pohnúť....teda sa mi vôbec nechce íšť hľadať knižnicu, asi preto, že
 tu je ich asi pädesiat...aj tam chcem ísť, ale študentská česť mi to ešte nedovoluje...veď som ešte ani skúšky nezapila...a som ich jako rýchlo urobila
...môžete mi pogratulovať...snáď zapijeme na konci roka s pár božími stvoreniami, čo sa teraz trasú koli štátniciam a ja ich tu provokujem...sorry..
myslím na Vás a nechce sa mi predstaviť si to...ale keď prídem, tak to roztočíme...pamätajte na moje slová:)
BTW, učitelia sú tu fakt típci, profíci, a motivátori..dnes som sa vďaka Monsieurovi Bassolovi (prednáša Európske Inštitúcie) videla ako tlmočníčka v
 EU parlamente s 1000 eurami vo vrecku za den. hahahaha
A Táni, neviem či Vás na FLE mal pán Voclair...ale ten je ...wow....toho by aj Radka H.(moja dobrá friend) žrala, za to že nosí ALL STARy. On vám má hlas:) a úsmev, a premieta
 nám francúzske filmy...teda komédie, strašné voľačo, ale on sa na tom baví...inak má štýl a je múdry. Ideálny chlap, alebo ideálny učiteľ, radšej:)keďže má asi cez 35.
Mimochodom, pre ostatných, prekladať z Angliny do Franiny nie je prechádzka ružovým sadom, hoci najviac ma zabáva, že Rusom to ide lepšie ako Francúzom:) keď sme už pri Rusistike
... v autoedukačnom jazykovom centre neponúkajú Španielčinu, čo ma trošku šokuje, tak to asi roztočím s Ruštinou, keď som už v septembri začala. Takže nakoniec mám predsalen cieľ...no
človek sa potrebuje vykecať a potom príde aj riešenie..ale je to nepríjemné byť tu len tak...len sa tak strácam, keď tu nikoho nemám..
Pomohli mi vaše reakcie na moje kapitolky, dakujem. Všetko si beriem k srdcu:) Viem, čo mi teraz asi želáte, alebo si myslíte...Musím si nájsť kamarátov...
..dáme tomu ešte čas...alebo nemohli by si tí kamaráti nájsť mňa? Ja sa viem vymotať, ale pri strate pamäti je to troška ťažšie...vlastne ma poznáte aká som
keď mám pamäť v normálnom stave (BIG LAUGH)...aj to je dosť veľká
 katastrofa. Dobre teda držme si palce, aby tento pobyt nebol zaťažujúci na moju psychiku, práve naopak...a dojditeeeeeeeeee

PS: v minulej kapitole som Vám podala dve nesprávne infošky, preto ich teraz uvediem na správnu mieru...nie všade psíčkari vykonávajú povinnosť voči
mestu...napríklad vo štvrti v ktorej bývam sú chodníky ktoré slúžia ako vrejné WC domácim miláčikom celej štvrte. Navyše cez trištvrte chodníka parkujú
 autá a Cesta je taká úzka, že akurát autá tadiaľ môžu prejsť ...tak si predstavte ako tadiaľ ráno s notebookom skackám. Druhá nesprávna info..Erazmus Rotterdamský nebol epikureista, ale napísal Chlávu bláznivosti,
ako ma správne Anička K., študentka NOSky, opravila. Myslím, že tu už niet čo dodať, za všetko hovorí názov jeho diela.