Máya a Ja

Toto bude možno znieť ako čisto feminisická kapitolka, ale nech. Dôležité je, aké ponaučenie si z toho zoberieme.

Chlapi, Sokrates, Erazmus, Pascal, Shumacher, Jan Pavol II... najväčší filozofi, reprezentanti... ale pozor prevahu majú nielen v manuálnych a intelektuálnych prácach, ale aj v tých špinavých prácach. Takže aj v zlodejstve nás prevyšujú.

Dnes ráno, ako sa tak vraciam zo žúrky, čo nevidím... nevidím svoj bajk. Najprv som to pripisovala ďalšej strate pamäti a po poslednom večeri by som sa ani nečudovala, ale keď som si spočítala dva plus dva, bola som si stopercentne istá, že na parkovisku chýba môj bicykel. Boli traja, čierni (a potom že ako sa rodia predsudky), na druhej strane cesty mali môj bajk prevrátený naopak a opravovali retiazku.

- Dobrý večer! Toto je môj bicykel.

- Áno?

- Áno. Tak ja si ho beriem. Ďakujem.

- Ale nefunguje.

- Fakt? Zaujímavé.

- Tam sme ho našli.

- Naozaj?

-Áno.
- A zámok ste nevideli?

- Nie.

- Čo už.. mala som šťastie...už je totiž predaný. Dobrú noc.

Viete komu môžu rozprávať!!! Zobrala som si bicykel, rozstrihnutý zámok a pokojne som odkráčala.

Ils étaient dans la merde!!! Je vous le jure. Boli zo mňa posratí. Mala som pocit, že som v škôlke. A cítila som sa pánom situácie. ... keby som bola o trochu viac odvážnejšia, chytila by som všetkých troch pod krk, a vypýtala si 10 euro za zámok, ale v tej chvýly som bola taká rada, že mám svoj bicykel, ktorý je už sa tridsať euro dávno predaný...

Dobrý človek ešte žije. Zasa mi niekto pomohol. Chlapi, ešte sú dobrí na opravovanie pokazených vecí. Alžírec, ktorý mal od úlysného sexuchtivého Alžírca veľmi ďaleko (a tak predsudky hynú), mi opravil retiazku. Jemu vraj už ukradli dva bajky.

Tak chlapi. V pondelok začínam ako jediná žena pracovať vo fabrike. Idem tlmočiť, aby sa Frantíci so Slovákmi dohodli.

No keď mi moja predchádzajúca kolegyňa povedala, že budem mať nastarosť 10 chlapov, nemohla som nepodotknúť, že v škôlke som už pracovala.