Napadlo mi spojenie medzi Slovenskom a Čínou. Napadlo mi toho veľa. Náhody. Zhody okolností. Napadla mi pieseň ako spomienka. Facebook mi vyhodil fotky ako spomienku. Ale ja som mala v úmysle zabúdať. Číňanky sú krásne.
Jake sa vynoril z krovia. Vrhol sa na kamarátov. Sypal zo seba ako nezaplatil za vlak. Ako preskočil.. a že odteraz už len tak bude cestovať. Skejbord hodil na zem. Ztrhol zo seba tričko, nohavice. Zavrel sa do spacáku. S baterkou v ústach balil jointov. Dublin svietil pod nami tisícimi svetlami a na severe sa nezotmievalo. Slnko za sebou nechalo červené čmuhy. A nad morom obloha zostala bledomodrá.
Napadlo mi, že sa nevzdám. Napadlo mi, že ešte sú miesta, kde pôjdem. Podala som si prihlášku na žurnalistiku. Ale iba tak. Ako výhovorku. Myšlienka je to pekná. Jake vraví, že by som mohla skúsiť písať. Pre hocikoho. Nejak začať. Jake je iba feťák a umelec. Ale jeho slová o proaktívnosti dávajú zmysel.
V sobotu je protest. Toto miesto ešte potrebujem.
Komentáre
preco ako
maja,
Ty už nemusíš znova začínať.
ahoj aha
no
len Ťa čítam a fandím Ti.
Kapitola Prvá A la recherche de soi meme