Máya a Ja

Keby sa jeden mohol zabiť, urobil by to.

Beckett sa pri písanн drámy Act Without Words inšpiroval psycholoickým smerom Kehlera. Ukazuje ako je človek vrhnutý do života, ktorého osud si nevyberie sám. Ak je všetka jeho snaha a všetko jeho konanie riadené vyššou silou, jedinec sa dostáva do depresie, tragického stavu bez východiska. Napríklad jeho hlavný hrdina pri akomkoľvek neúspešnom pokuse žiť, sa chce aspoň obesiť... ale nemôže.

---

Vidím ho z profilu, sedí. Tvárou mu prebieha tik nespokojnosti. Mierne zamračený pohľad, zatnuté zuby možno badať  za inak nehnúcimi sa perami. Počúva slová ... Teda naoko počúva.

Vidím ho z profilu, keď kráča na miesta, na ktorých je všetko úplne normálne. Práca, štúdium i život sám. Vidím ho, keď sa usmeje. Hrá to geniálne, takmer akoby naozaj. Keď si nasadí svoje čierne okuliare, tak že nik neuvidí do jeho duše, jeho úsmev je takmer dokonalý.

Priblížim sa k nemu. Povedzte mu, že ho ľúbite a on vám neodpovie. Spýtajte sa ho, či Vás ľúbi, odpovie niečo ako Camusov hrdina: “Neviem, ...možno...”

Kričte mu do ucha: “ľúbim ťa, ľúbim ťa, haloooo, ľúbim  ťa.” Nepozrie sa na Vás, ale keď nadíde jeho čas. opustí vás a pôjde na cestu, kam nik iný nemôže. Je to o tempe, o čase a o jeho bytí mimo vás.

Nevydržala som sa už nečinne prizerať. Chytila som ho za ruku a kričala jeho meno. Niekoľkokrát, tak že sa mu možno v hlave mohlo začať ozývať. Vtedy sa na mňa pozrel a povedal: "Som Maja."