Máya a Ja

Tancujeme.  Iba vtedy hudba prehluší to zlé a to prečo sa nenávidíme. Prečo sa milujeme? Nechceme a chceme. A spievame. Iba vtedy, keď tancujeme. - - -  Apatia? Depresia? Sedím na kraji cesty, nemienim pokračovať. Asi som unavená. A keby do mňa mal napáliť blesk, tak asi ani hlásku nevydám. Napadá mi tá otázka. Byť či nebyť je najlepšia otázka. Vieme, že byť sa nosí. Je to zaužívané. nebyť je teraz len medzi mnou a Shakespearom. Preto to nemusíš chápať. Chytám sa kníh, asfaltu, trávy i obojku toho psa. A všetko je sterilné. I objatia a slová. Spev vtákov, krik detí, hádka doma, slová, psí brechot... Nič sa ma nedotýka. Možno niečo bolí, a neviem o tom, možno niečo tuším.

Dnes nedávam nič.

A to som chcela pôvodne napísať báseň aby som zobudila silu. Dnes som krátka na umenie.

Dnes sa cítim nebyť