Som nová v meste. Myslím, že nikto si to ešte nevšimol.
Simon vraví, že som vo veku kedy je možné všetko. Kašle. Je akýsi chorý. Odkedy som sa k nemu nasťahovala, všimla som si, že je často chorý. Zmenil čapicu. Povedal mi, že raz za čas príde čas na zmenu a u neho sa to fyzicky prejavuje tým, že vymení čapicu. Zmenil zostrih. Zmenil mikinu.
Odchádzam na vlak. Poviem mu dovienia. Bojím sa. Keď nemáme nikoho, nemáme ani strach.
Som nová v meste a rozmýšľam nad význam smrti. Prichádzam na to, že smrť je súčasť života. Tak ako maturita, prvý sex a prvá strata milovanej osoby. Ako aj naše omyly. Keby sme nevypili ten praveký čaj idiánov. Zvláštne ako sa veci dejú bez slova keby.
Nechcem skončiť ako Simon. Nechcem starnúť bez rodiny. Ale čo je starnutie? Keď sa raz staneš dospelým, vkročíš do spoločnosti, kde je možné všetko. Odchádzam od Simona, lebo nevidím význam toho že s ním zostanem bývať a budem mu variť. Simon je výborná spločnosť. Ale nemal sa toľkokrát rozvádzať a opúšťat frajerky s tým jednoduchým postmoderným myslením, ako to prestalo fungovať.
Odídem z hlúpeho veľkomesta. Aby som zastavila čas. A ocitnem sa v cudzom meste. Nemám očakávania. Mám iba plán. Človek musí mať plán. A človek musí rátať s tým, že jeho plán niekto alebo niečo vždy zmení. Ale tentokrát mám pociť, že vidím troška triezvejše ako kedysi. Na svoj plán nemienim zabudnúť. Noelia zabudla a nevedela čo tu vlastne robí. Tak som jej povedala, spomeň si s čím si sem išla a drž sa toho. Nenechaj sa zmiesť! A tak si spomenula, že tu chcela byť tri mesiace a potom ísť domov. A tak odišla svoj posledný mesiac stráviť do Belfastu. A potom pôjde domov.
Myslím, že som vo veku, kedy je možné všetko. Skúšať nemyslieť ďaleko do budúcnosti a ani ďaleko do minulosti. Hoci farby na horizonte mi pripomínajú najkrajšiu jeseň môjho života. Ako sme kráčali lesom a ja som sa ho spýtala: Na čo myslíš? A on povedal: Na prácu. A ja som nemohla myslieť na iné ako na neho. A ten moment som nechcela pustiť. Nechcela som krásu pustiť dalej. Na krásu sa ľahko zvyká.
Čo som to vlastne chcela? Carol, ktorú som stretla vo vlaku tiež vravela, že má obdobia kedy jej písanie jednoduho nejde.
Komentáre
prijemne,