Dovolím si na začiatok použiť myšlienku jedného bloggera :
"Optimista je len zle informovaný pesimista." (povedal Lasky, nepamätám si už kedy to bolo, ale musela som priznať, že napísal brutálne pravdivú vetu).
Ráno o pol tretej som mala rozhovor s pesimistom. Zhodli sme na tom, že optimisti sú tí, čo nechcú vidieť realitu, ktorá je vo svojom základe úplne ale úplne neoptimistická až na kosť.
Jednohlasne sme volali po tom, aby sa ľudia konečne pozreli pravde do očí. Na čo sa to tu hráme?
Ste pesimista, alebo optimista? Ak ste pesimista, učite aj vy vidíte za limity všedných dní. Moj fellow pesimista povedal, že keď už raz niekto uvidí pravdu, už sa toho nezbaví. Uvidieť veci také aké sú. Už to s vami zostane, bude to s vami kráčať všade, kam sa pohnete.
Aj on často hovorí: "Všetci raz zomrieme." jediný limit a istota je smrť.
Pesimista vidí optimistov ako spoli zaslepených a spoli naivne šťastných ľudí.
Naopak pesimista je pre optimistov paranoidný. Áno som paranoidná, za všetkým si predstavím tisíc vecí ako sa to môže dosrať.
No ale s akými ľudmi sa má dať do kopi pesimista a s akými optimista? Či ako kedy? Ja by som preferovala čierno vidiacu spoločnosť, tá aspoň neoslepuje.
Povedzte mi, optimisti, pesimisti, kresťania, ateisti, .. podeľte sa o svoj názor. Hlavne vy ďalekozrakí, čo si nevidíte na nos, ale vidíte až za smrť.
Komentáre
dobra tema :)
a suhlas, ked uz raz uvidis pravdu, nikdy sa jej nezbavis. videnie sveta uz nedas spat do uzavreteho ramca...
tak to je
"čo si nevidíte na nos, ale vidíte až za smrť."
non.., netreba
hmmmm... tak
potom.... ja som pesimista od kosti... najprv som bola skrz rozne zivotne situacie ktore ma stretli a potom sa to vyvrbilo uz do absolutnej pesimistickej dokonalosti ked som zlozila ruzove okuliare... a jo uz som par rokov zevraj paranoidna rozumej pesimisticka.... tiez vidim svet taky ako je... a je to presne tak ako si napisala... pre nas su optimisti zaslepeni.. nevidia kde a ako ziju... aaaa my sme pre nich... no minimalne blazni ;)
aaaa potom... aj moj prietel je pesimista... alebo aspon vidi svet presne aky je... ale nejak sa s tym zmieril... len sa na vsetkych s prehladom vysral :D ja sa s tym naopak zmierit neviem...
no a uz som ticho lebo toto je brutalne obsiahla tema ;))
kiti
Maja... (-:
Ja viem, pozeráš na tieto posledné riadky a divíš sa, kde tu je optimizmus?! Ale môj optimizmus je v tom, že si uchovávam nádej na nejaké zázračné zlepšenie pomerov sveta, že uvedomelosť ľudí nedopustí, aby sa Zem skotúľala do temnoty, odkiaľ už neuvidíme ani prd... (-:
lasky, nádej
mozno sa aj my mlada generacia, este bez deti, dostaneme na tuto vyssiu uroven chapania. nuz ale vyzvov je tu postavit sa zoci voci realite a volaco s tym aj urobit, my luda.