Máya a Ja

27.12.2009 00:44:55

V krokoch na ulici

sa možno skrýva sloboda

vietor sa napýta kam ideš

Za oknami sa pretáčajú póly

a mne sa zdá že stojíme v čase

možno práve kôli tomu nedokončenému

objatiu

Stojím oproti

delí nás päť centimetrov vzduchu

papierová taška

pár roztrasených úsmevov

a ticho

za oknami sa dejú veci

chcem zakričať: nechoď

len vietor sa nepýta kam ideš

a to kedy sa vrátiš

aj tak chcem zakričať ostaň

čo ak to tentokrát myslím naozaj?

Maya...:)

krehucke ako ladove kvety prveho mrazika...
niekedy mi je luto, ze sa uz nic neda vratit, ani moje podobne pocity, ake mas teraz Ty...uz to nedokazem...

publikované: 27.12.2009 11:44:25 | autor: hanka (e-mail, web, autorizovaný)
hanka:)

a vieš že si myslím, že by som takéto pocity nechcela mať, možno len jedno životné obdobie, a potom nech nasleduje čo chce, aj sklamanie pre mna za mna, nebolo by to nič nové, len by som to obdobie uz chcela mať za sebou, a mozno aj deti, a všetko čo k tomu patrí, a opäť sa spoliehať iba na seba.

publikované: 27.12.2009 11:54:11 | autor: majamaja (e-mail, web, neautorizovaný)

Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.

navigácia