Máya a Ja

Montrose, 9.4.2010

Caspar. Rozprával mi pri čaji s kardamónom, ako sa narodil v karavane. Keď tu ešte nestál ich dom. O záhrade, ktorú v lete plánuje otvoriť. Mal tak trochu úsmev Lennona. Pokojne sŕkal čaj. A počúval ma. Si vítaná v našej komunite, hneď ako sa rozhodneš skončiť v mekdonalde. Môžeš zostať ako dlho len chceš. Miesta je tu dosť. Ťažko sa mi ráno odchádzalo. Iba som sa túlala po pobreží, skákala z kameňa na kameň, chvíľu do slnka, chvíľu na ten dom. Nemo. Hladela som.

- - -

Keith, 8.4.2010

Ja som sem prišiel v sedemdesiatom ôsmom v  tamtej dodávke. Samozrejme policajti ma hneď zastavili a nechceli ma pustiť cez hranice. To viete, dlhé vlasy, mladý hippík. Povedal som im, že sa idem iba učiť hrať na gajdy. Neverili mi. Ale bolo to tak, prišiel som sem kôli hudbe. A potom som stretol Jeth.

A tak mi napadlo... že vlastne len srdce ma musí viesť... ak sa chcem dostať na to správne miesto.

Spali sme v ich tradičnom domčeku, s masívnymi drevenými dverami, tehlovými stenami. Počúvali sme ako francúzsky pár so škótskym prízvukom rozpráva o svojich deťoch, mladosti, cestách, politike

A potom dnes ráno, v ďalšom dome, šestdesiatštyri ročný Martin otvoril knihu Woodstock 1969 a ukázal na čiernobiely obrázok baviaceho sa davu, kde bolo sotva rozoznať tváre: Aha, toto je Marry. A Marry, sa usmiala. Takým pokojným úsmevom, a aké zvláštne to bolo, ako tá modrá obloha celý dnešný deň v Dubline.

- - -

Forres, 7.4.2010

 Thorsten mi ukázal jeho rozhľadňu na záhrade. Z domčeka, do ktorého sme vyliezli po rebríku, som pozorovala polia. Nič iné naokolo nebolo. Bolo to perfektné miesto pre človeka, ktorý počas komunizmu utiekol z východného Nemecka, prišiel o manželku a syna. Pred piatimi rokmi stretol ženu svojho života. Dva roky žil s hippíkmi vo Findhorn Foundation. Pre svoju nekonformitu tam však dlhšie nevydržal. Osudová žena sa na neho vykašľala. Odišiel do Nemecka napraviť si život. A je tu opäť. Robí to, čo vždy robiť chcel. A tak napoly sa pripôsobuje osudu.  Thorsten mi vyrozprával tento príbeh, kým sme sedeli v jeho rozhľadni. Bol to asi prvý deň, kedy bolo na čase vysloviť vetu o príchode jari. V jeho záhrade medzi poliami to voňalo ako u nás doma na dedine.

 - - -

Do Škótska som sa vybrala preto, lebo je to smer sever, lebo mi liezla práca na nervy a lebo som potrebovala objavovať nové horizonty. Ešte v lete ma inšpiroval starý to cestopis Bohuslava Šnajdera - Tulákom po všetkých poludníkoch, a hlavne to ako jednu celú noc strávil čakaním na príšeru pri Loch Ness. Pred cestou mi v  hlave bzučali revolučné myšlinky, ktoré cesta ktorú som podnikla iba rozvírila, ako keď palicou do hniezda strčíš. Toľko na začiatok o mojej ceste okolo Škótska.