Máya a Ja

 Roibert si pamätal aj to, ako mu v 1993ťom zabili brata. Strieľali do obývačky. Ani si len neoverili, či je tam jeho otec, ktorého mali zabiť. Pamätá si rynčanie skla, dupod hore schodmi. To bola posledná vec, ktorú jeho brat ešte dokázal urobiť. Prebehnúť do matkynej izby. Potom ambulanica...

História Severného Írska je v Belfaste namaľovaná na múroch pozdĺž Steny mieru, ktorá oddeľuje protestantov a katolíkov. Netreba zabúdať, že slová protestant a katolík sa nevzťahujú na vierovyznanie. Symbolizujú politické boje, ktoré sa v tejto krajine tiahli storočiami a ešte dnes nie sú kompletne zažehnané. Dnes je najsilnejšou politickou stranou v krajine sociálna a republikánska Sinn Féin. V nej bol i Roibertov otec, politický aktivista, ktorý sa stal jednou zo smietok v oku Britskej nadvlády. Militantná nacionalistická organizácia IRA ešte stále umiestňuje bomby do áut,  ako sa stalo aj deň, keď som sa vracala z Belfastu. Pred dvoma mesiacmi pod novo vybudovaným mostom na dialnici Dublin - Belfast objavila polícia kamión naložený výbušninou.

V Belfaste sme si stopli jeden z čiernych taxíkov, ktoré ponúkajú prehliadku pozdĺž steny mieru. Taxikár nám hneď na začiatku vysvetlil, že on je katolík a preto nás prevezie len po katolíckej časti. Hlavnou ulicou je Shankill road. Život na nej sa zdá obyčajný ako v ktoromkoľvek veľkom meste. No bližší pohľad zachytí aj domy so zamurovanými oknami, domy s kompletne oplotenými záhradami a zamrežovanými dverami. Tak sa žije na hranici. Nepokojom sa ešte stále snaží mesto prechádzať večerným zatváraním brán ktoré sú v Stene mieru.

 zdroj

A tak nám ujo taxikár v šušťákoch vysvetľuje históriu svojho domova. Natŕčam uši a snažím sa porozumieť severoírskemu drsnému prízvuku. Brána sa tu povie get, dieťa číld a život léf. Hovorí o neobjasnených vraždách, o krvi preliatej na území na hranici. Ukazuje nám pamätníky obetiam. A my si ho akosi vážime, hoci ponúka vysokosubjektíny uhol pohľadu na celú situáciu. Shankill road vyvoláva rešpekt. Protestantskú časť však neuvidíme.