Máya a Ja

"Dobrý deň! Ja som asistentka tej pani, čo Vám včera volala." Predstavila som sa, keď nás domáca konečne zbadala, vypla vysavač a nechápavo sa na nás zadívala.

"No poďte. Nevyzúvajte sa. Poďte, poďte. Koľko vás je...?" spytovala sa. Hovorila francúzštinou líznutou alsaským nárečím.

"Zatiaľ iba traja. Ale prídu ešte ďalší..."

"Poďte, dohodneme sa pri bare. "

Chlapi - východniari - uvítali tento návrh bez okolkov.

"Čo vám ponúknem?"

Mne nič ďakujem, povedala som opatrne.

Aaaaleeee...

....a už som mala v ruke vodku. Silnú vodku. Vodku s vodkou. Pohlad hostiteľky nepripúštal, že to nevypijem. Sledovala ma až kým nebol pohár prázdny a potom opäť priblížila fľašu. Ale to som už vedela, že slušnú povinnosť som splnila, a tak reku fakt už ďakujem.

Chlapi ju vycedili za dve sekundy.

"No hovorte. Ako sa teda dohoneme?"

Začala som splietať, čo treba a ako, za koľko, na koľko.

Máme tu aj kúpeľňu, aj práčku, aj večeru môžem uvariť. Vymenúvala pani, ktorá v penzióne robila upratovačku, recepčnú a ktovie čo ešte.

Ja som už prestávala registrovať.

Chlapi začali mať kopu rečí, a navyše hovorili východniarskym nárečím. A tlmočiť to do francúzštiny bolo takmer nereálne.

"Mohli by ste hovoriť po slovensky?" poprosila som.

"Dievča, čo si to za tlmočníčku..." Posmeškovali východniari.

Vyšli sme po točitých schodoch, steny boli farebné, obrazy ťažké a gýčové, zariadnie ako u Amelie Pouliain. Atmoška Francie.

Chlapi-robotníci-sa zhrozili pri pohlade na tie priestory. Ale na výber nemali.

- - -

Odviezli sme sa pre veci do fabriky. Slnko pálilo, aktivovalo lieh. Všade bol štrk, francúzština, svet sa točil, a na mňa čakali pracovné povinnosti. Túto prácu mám rada, povedala som si.