Asi som konzument. Som aj zelená, aj neviem žiť bez mesta. Pred rokom som sedela na pive v Le Artichaud . Potom som preletela bicyklom po historickom centre, popri rieke a cez arabskú štvrť. Popri pašerákoch cigariet a medzi električky a spokojne zaľahla v posteli daleko od všetkého a všetkých. A teraz som tu. Opäť na nesprávnom mieste. Ešte stále.
Dnes bolo krásne. To všetko je a prchá ako lieh na tej rane, čo nechce prestať bolieť.
- - -
Púšťam si dokola Le troisiéme homme a naboso krúžim po izbe, v tom pohybe cítim akoby som za každým otočením zápästia vytriasala z rukáva sny a je to výborný pocit.
Potrebujem tú melódiu počuť dokola a stále, aby nebolo prázdno. Ťukám si slovíčka, aby nebolo prázdno.
Lebo predsa všetko je tak ako byť má, všetko je dobré, hojí sa, všetko ide podľa plánu.
Podľa plánu. Plánu.
Zem sa predsa krúti tak ako sme to vypočítali, pivo sa pije nad rysku a hudba hrá.
Hrá hrá. Hlasnejšie, ešte hlasnejšie, a ešte raz.
Krútime sa. Zapíjame chuť vyskočiť z kože, zapíjame ju zeleným čajom. Krútime sa. Všetko je tak ako byť má. Hudba hrá.
Ak skončí, hrozí nám pád. Preto sa krúťme. Ešte raz!
Komentáre