Svet hučí, vietor fúka de tváre, plachty sme stiahli. A predsa kráčame.
- - -
Moja generácia - ročník 86 - je v pravom slova zmysle stratenou generáciou. Tak to proste cítim ja a moji ľudia. A nebude to možno ani rokom 86, bude to možno 90tymi rokmi. Nič komplikované, iba pocit. Narodili sme sa v takom zvláštnom čase. A dejú sa okolo nás zvláštne veci. Dúfam, že si raz budem môcť povedať, že tá cesta, hoci zvláštna, bola tá najlepšia.
Ako som prišla na tú stratenú generáciu? No napríklad v škole, už od strednej som bola pokusným králikom. Nepočítam maturitu, tam sú pokusnými králikmi decká už asi piaty rok. Potom na výške, samé pokusy, či systém, či bez systému, či s bakalárom, bez, s akreditáciou, bez.. A nakoniec som teda v poslednom ročníku a prišla kríza. A má ma to prekvapiť? Ani nie. Je to moja cesta, cesta stratenej generácie.
Je dobré niekam patriť. Cítim, že my - stratená generácia - sme všade tam, kde je nejaká medzera, okraj. Tam je naše miesto, tam nás dajú.
Iba v spoločnosti sa tvoria miesta, kde má jeden patriť. Z tohto uhla pohľadu, patrím do medzery.
Po nás prišla globalizácia, a deti sa už neobliekali do červeno-modro-biela. Prišla generácia, ktorá nemusí bojovať. Ale nám to akosi ostalo - stále bojujeme, v medzere.
- - -
Drahí stratení, dnes večer nám v krčmičke U Trampa, zaspieva o cestách Emily Loizeau:
Po víkende, ak sa celá vrátim, Vám prinesiem reportáž z Berlína.
Komentáre
čau Stratená :)
piratka:)
wow
adammm
ze 86 rocnik?
si stastna generacia, ale prides na to neskor, ver mi
btw berlin vie byt uzasny, minuly rok som tam oslavovala silvestra na ruskom kole a bolo to skvele, poriadne si to tam uzi a nevsimaj si sedych ludi :)
vesper
ved uvidime :)
dakujem:)
Maya...
majamaja
A Berlín mám rada, uži si ho :-)
Mam