Máya a Ja

Keď sa zastaví čas, nič nie je, nič nebolí.

Idem teda zastaviť čas, aby som sa nezbláznila

Vždy keď sa vyberiem na cestu, odlepím sa od miesta, kde mám svoju posteľ a knihy, teším sa

Otázka domov sa nedá zahnať. Vždy na začiatku sa mi vtrie do mysle a pulzuje celkom intenzívne

Môj domov nie je definovaný a determinovaný

Voľnosť je krásna, učí Vás spoľhnúť sa samých na seba, aj keď domov by Vám mohol dať pocit istoty... najskôr sa však musíme naučiť príjmať straty a nálezy s vlastnu tvárou

Cestou si začnem čítať, po polhodke prestávam podčiarkovať, lebo nemá zmysel podčiarkovať každý riadok, a po hodine knihu odložím, lebo má na mňa kontroverzný vplyv. Chvíľou ma zachváti chuť neozvať sa tým, čo ma v Prahe očakávajú, a preblúdiť víkend... Ešte mi záleží na ľuďoch, nie som až taký egoista. Nechám si túto radoť pre dušu na inokedy, iba moje oči a cudzie miesta...

Prekonávam pomyselnú hranicu a zhlboka vdychujem zmenu

Krajina sa mení na hornatú, lesy hustnú tak, že sa zdá, že noc z nich nikdy nevychádza a deň do nich nikdy nevstupuje

Čaká ma čarovné, mystické, magické, energické, estetické mesto

Zastavil sa čas. Keď sa zastaví čas, nič nie je, nič nebolí.

Praha mi nepatrí, patrí Čechom, ale pohľad, ktorý je zakaždou cestou k nej iný môže mať každý

Zastavil sa čas. Aj to má svoj koniec.

Vynárame sa z architektonickeho múzea, každý meter ma oberá o jedinečný pocit

Zakaždým bola iná, raz historická, potom estetická, inokedy samá párty, potom kultúrna, snová, alebo mystická

Tentokrát bola multirozmerná, moja, Rakúsko-Slovensko-Česko-Estónska