Když zbadáš krysu, tak se prosím ťe nelekej... a dvere musí zustat zavrení. Mne sem minule takle cez okno vklouzla...
A tak som navštívila Dublinskú skládku odpadu.
Tady je stará elektronika. Mužes si tu vybrát i telku, kdybys chťela. Ma to jenom jeden háčik. Že k tomu nenájdeš ovládač.
A to už prečo? spýtala som sa ani neviem prečo, nemám záujem ani o novú telku, nieto ešte o telku zo skládky.
Spolubydla s kamenou tvárou a vážnosťou akú som doposial videla iba na pohreboch preriekol:
Protože lidi je vyhazujou do koše.
Táto situácia v kabíne dodávky mi prišla tak smiešne absurdná asi ako scéna z filmu Účasníci zájazdu kde sa vodiči autobusu hádajú na ako dlho dajú cestujúcim prestávku.
Ešteže spolubydla nachvíľu vyšiel z auta. Pretože som sa strašne potrebovala zasmiať. Naposledy som sa sama v aute smiala po tom ako ma zastavli policajci. Ale to už je iný príbeh.
- - -
Matka vraví že človek si zvykne na všetko, aj na železnú košeľu. Ešte pred dvoma mesiacmi mi pri umývaní zadrbanej mekdonaldskej dlážky v hlave znela otázka: Na toto som študovala?
Dnes dlážku umývam akoby zo zotrvačnosti. Nevnímam nič z toho čo sa deje a nemám plán ako veci zmeniť.
Stále však skúšam zaostriť všetky zmysly na to čo sa okolo deje: na život.
Na deti, na stromy, na sneh, na smiech, na seba
- - -
Matka vraví, že človek si zvykne na všetko.
Kto preboha triedi ten odpad? mračím sa pretože zakaždým ako spolubydla otvorí dnere, kabína dodávky sa zaplní kyslím silným vzduchom zo skládky.
To bys neverila jak tady Poláci normálne ....
Komentáre
sem tam
ach deti
......