Máya a Ja

Toto bude príbeh o ceste. Možno Vás motivuje, možno Vás nezaujme, možno vo Vás prebudí tuláka. Bude to príbeh plný subjektívnych chvíľ jednej tuláčky. Toto je kapitola prvá. Nabudúce čítať nemusíte. A ani veriť mi nemusíte.

Časť Prvá:

Čo cítiš pred cestou? Šialenstvo, ktoré potrebuje byť vyliečené. Tak ideš sám. To najzaujímavejšie a najvzrušujúcejšie je, že nevieš, čo ťa čaká. Cesta. Nejasná, neistá. Budeš sa biť. Ale stačilo. Treba pokoriť realitu, popasovať sa so zimou. Nebojím sa.

Cieľ je daný: objavy.

Smer: Východ.

Časť druhá:

Začínam si spomínať na motiváciu, ktorá sa mi na stanici vytratila. Hneď ako sa pohli kolesá a ja som osirela v natlačenom vlaku...

Zmena. Zavreté knihy a otvorené srdce. Kolesá sa krútia a namotávajú nový príbeh, nový dych.Vlak sa ženie okolo jazera, biele kopce sa topia v ružovom svetle prichádzajúceho večera a na druhej strane sa na oranžovej púti s dňom lúčia domodra zatienené vrchy.

Šťastnú cestu.

Zatváram oči.

Dúfam, že na konci cesty budem môcť potvrdiť to čo zatiaľ iba tuším: Moja Zem je krásna.