Akýsi posun.
Stála som tam, na mieste, kde vchádzali ľudia dnu. Aha, teda pri dverách. A poznala som každého, a každý poznal mňa. Kedysi mi to nevadilo. Bývala som súčasťou toho.
Akýsi posun nastal.
Kričím ze niéééé, dajte preč tie krivé zrkadlá, a
nieééé. Bránim sa, viem, že sa bránim proti každodennému vŕzganiu bránky a cvikaniu nožníc v záhrade a pilovaniu dreva... Niééé. Každému tiku čo definuje mňa ako dieťa. Ako dieťa?
Bránim sa proti času, ktorý ľuďom dáva rozumy, a kričím nie, robíte chybu. Moralistka. Ešte nič nevybudovala, iba kritizuje.
Deti, a známi a rodina ... všetci tam boli, prechádzali popri mne a mne sa chcelo kričať nié.
Došlo mi, že v tej mase hľadám zdanie blízkosti, ktoré časom odišlo ...
vymenené absurdnosťou navlas si podobných dní
a falošných žolíkov
A došlo mi čo ma hnevá, čo tu chýba: zdanie blízkosti
a ja
- - -
Inak tu svieti slnko, zabudla som ako vyzerá jar doma. Kukučku som nepočula dva roky a niekedy mám pocit, akoby som sa sem iba presťahovala, akoby to už nebolo to čo to bolo predtým. A keď zacítím vôňu ovocných stromov, automaticky som pri rieke a mojom milovanom parníku. Nie tu, nepamätám si domov.
Kalkulujem. Ak chceš odísť, musíš odísť niekam, kde sa budeš mať o koho oprieť. Kalkulujem. A to už nie je romantika. C´est la vie!
Ľahko sa to hovorí do sveta. Ľahko sa tiež hovorí sama. Ľahko sa dokonca aj odchádza. Odchod je vlastne najľahší
- - -
Pamätám si na májové popoludnia minulý rok. Prišla som na intrák a dlho som sa pozerala ako nad bytovkami zapadá slnko. Oranžové, potom ružové a potom už iba bežová čmuha. Vedela som, že je to o čase. Čas na dobré a na zlé, odsýpal. A vedela som, že tak to je aj s mojim časom. A preto som tam stála hodinu, čas za ktorý vyperiete a uvaríte večeru. Stála som tam, nerušene, a chcela si zapamätať tie farby. Ten čas.
- - -
Teraz je to iné. Vtedy som bola iná. Dnes som iná. Ak chceš odísť, musíš odísť niekam, kde sa budeš mať o koho oprieť. Aj sila bola iba zdanie, dočasný rozlet.
- - -
Myslím, že si dám vyrobiť vandrácku palicu:)
Komentáre
jo,svet je fasa
teide teide
Majamaja,
Ale s tu vandrovku by to nemuselo byť špatné. Mohlo by to byť za celkom prívetivý nápad. To Ťa nohy vedú s čistou hlavou, nepotrebuješ vlastne nič, iba ak poriadnu palicu, dá sa nájsť aj cestou, nejakú deku, tiež sa dá zohnať aj počas vandrovky, dobrí ľudia sú všade. Dajú najesť, nechajú aj prenocovať v šope keď prší.
Hovorím, dobrý nápad. Jednoznačne.
Rozmýšlal som i o tom, že by som sa dal k cirkusu. Milijem zviatá.
Tak teraz mám zasa o čom popremýšlať:-)))ňPekné sviatky a ohľaduplných kupačov, dievča, želám !
Návraty, návraty, návraty
blbé zistenie .......
Mito Mito
bolo to aj o tom, aj o inom .
ďakujem, pekne sviatky ah tebee:)
a chlopi čo pojdu šibať asi takú palicu potrebovať budú :) ako oporu, keď už v piatom dome nebudu vidieť pod nohy ...waaaa
eneko:)
vandráctvo
...no to som ti nedala povzbudzujúcu radu...
niee, maťuško