Máya a Ja

Albu som od našej cesty na Mount Pelier nevidela. Keď sme sa lúčili, objala som ju. Bola ako ja. Nevedela čo a kam. Bola veľmi premrznutá, lebo jej sveter za 5 eur nezodpovedal Dublinskej hmle.

Alba je Španielka. Stretli sme sa na vegánskej akcii v stredu. Španielska speváčka hosťovala v ten večer v Seomra Spraoi. Alba v tom čase pracovala ako čašníčka vo fastfoode. Ako ja. Prišla do Dublinu aby si urobila prestávku v štúdiu medicíny. Mala za sebou tri roky štúdia, ďalšie tri roky ju čakali. Chcela si v Seomra kúpiť bajk, aj si jeden tamna dvore vybrala.

Keď som ju stretla druhýkrát, prácu už nemala. Dala výpoveď, veď ako aj pracovať u niekoho kto vám nechce dať výplatu? Bývala ešte stále v hosteli. Hovorila o ceste do Berlína.

Ktorého mladého Európana, ba nie len toho, by nelákal Berlín? Je to mesto, kde sa oplatí prísť znovu a znovu. Mladý človek tam má pocit, že našiel to, pre čo sa už roky túla svetom. Rešpekt, multikultúra, umenie, pohyb. Všetko je v Belíne príjemné.

Alba tam asi odišla. Od našej cesty na pekelný kopec Mount Pelier som ju nevidela.

S príchuťou úteku.

Trošku som sa v nej videla.

Ako aj ja dnes, rozhodla som sa z Dublinu odísť.

 Alba