Nejde mi fejsbúk, kukla som si film Reader (odporúčam), mám nový sen: ísť na ryby a bafkala by som vodnú fajku. Na základe týchto okolností som zvolila trojhodinovú cykloštreku do Vincovho lesa a čo sa mi neprihodilo:
Možno vám tento príbeh príde ako klišé, ale to čo je pre jedného klišé je pre druhého nový objav v Duši sveta. A tak sa mi stáva, že denne objavujem veci už dávno objavené a môj svet sa rozširuje a moja duša rastie...
Dnes bol deň ako každý iný májový deň. Slnko, a vietor, zeleň a vôňa. Sadla som si do trávy na kopci a sledovala krajinu. Bolo mi dobre, ako mi vždy býva dobre, keď som len ja a príroda. A vtedy som to začula. Tichý nárek. Okolo boli nahusto vyrastené takzvané "hrkálky" a tak som sa im lepšie prizrela, či to ich listy nevydávajú ten zvláštny zvuk. Nie, ten zvuk bol iný, bol to tichý nárek. Meter odomňa som zazrela malý fialový kvet, nepoznám kvety po mene, pre mňa je všetko Kvet. Tento fialový kvet sa triasol inak ako tráva ktorú vykrúcal vietor. Tento kvet sa chvel, a namojveru, i plakal.
Natiahla som k nemu ruku, nechcela som sa ho dotknúť, a keď som k nemu priblížila ukazovák, prestal sa triasť. Utíchlo i to fňukanie. Zvláštne, pomyslela som si. Tak som si do neho ťukla ukazovákom a on zakričal aaaaaaaaaaa.
Čo je to!?, zhíkla som. Kvet sa opäť pustil do plaču a fňukania, triasol sa a nariekal.
Neplač! no on neprestával
"Čo ti je?" poklačovala som a on nachvíľu prestal rumázgať. Netrisol sa iba nešťastne fučal.
"Smutno mi je" zaševelil
Musela som sa usmiať. Trápenie toho kvetu mi prišlo trochu trápne, nepatrné. A vari kvet sa môže cítiť sám?
Každý sa môže cítiť sám, povedal kvet. Aj ty.
No hej, aj ja. Ale človek sa musí naučiť chápať samotu a musí pochopiť, že sám vo svete nikdy nie je. Každá duša je polopriepustná, može sa prelínať a spájať s inou a ak sa nám i to zdá ťažké, môžeme sa pokúsiť spynúť s dušou sveta, s prírodou, Bohom, ktorý je v nej. Silu máme, len ju treba prebudiť.
Zdalo sa že kvet ma počúva.
Ale keď ja by som chcel aby ma niekto ľúbil, aby ma každý deň niekto objal a aby som sa cítil bezpečne. Pozri na túto lúku, je taká strašidelná, a to si tu ešte nebola v noci!
Napadlo mi, že ten kvet je ako Freudov pokus. Hovorí z neho hmota ale nie duša.
Kvet môj drahý, máš slnko, ktoré ťa nadovšetko miluje, lebo osvecuje tvoje telo, aby rástlo, máš zem, ktorá ťa drží v sebe aby ťa neuniesol vietor a neotrepal ťa o múr, máš dážď, ktorý ťa hladí a sýti. Čo ešte chceš? Celá príroda sa spojila a darovala ti svoju lásku.
Ak mal ten kvet ústa, tak ich otvoril dokorán a asi pochopil, lebo už nefňukal. Akosi pevne držal svoje miesto v zemi a svoju stonku nechal tancovať v rytme vetra.
Nie som múdrejšia a nemám viac ako tento kvet, a predsa môžem darovať silu: počúvať, pohladiť, objať a pobozkať
Komentáre
Jo ..a vo tom to je ;)
Majka, . tak to je, každý na tomto svete má niekoho, niečo..
veľmi pekne si to popísala, veľmi dobre sa mi to čítalo, krásny deň a večer prajem..:-)
krasne napisane :)
:)
ale kiti kiti! všetci sme ten kvet a zároveň sme v pozícii, v ktorej som dnes bola ja. nemyslís? :)
maji asi mas pravdu... :)
hm....
Jeeej, vodnú fajku budem bafkať
A príbeh je super... tiež verím v polopriepustnosť duí :-)
Jeeej, vodnú fajku budem bafkať
A príbeh je super... tiež verím v polopriepustnosť duší :-)
kiti
rusalôčka
Hmmm, veľmi pekné...
také mi to
rozprávka
matahari
majiiiik
ale tak pocuvam...odporucaj ;)
ja idem zapisovat a hned aj hladat :)
Majamaja
Verím, že si tam spolu užijeme... a nie len vodnú fajku :-)
kiti
a inak je možné že si iný typ ako ja a nemusia na teba tie knihy fungovať. a ktovie v čom vlastne spočíva tajomstvo duševného pokoja, ja ho nachádzam v knihách a prírode, ale i v správnych ľudoch. a možno som v poslednej dobe iba naivná a rada, že som skončila školu a takpíšem s nadhľadom. Preto som otvorená akémukoľvek spochybneniu zo strany čitateľov :)
rusalka
užite užite :) gyros, fajku, korenie, a vôňu (dovolím si povedať) orientu :)
Coelho mam precitaneho :)
Knihy pomozu aj mne... na par momentov...
Ale vies ako to je... na zivot nieje ziadny navod.... :)
A ja som taky nespokojnik... stale je nieco zle...stale sa mi nieco nepaci... a potom len frflocem alebo sedim v tieni ;)
kiti
a pocit, že na život nie je návod som mala istú dobu aj ja a velmi velmi ma to deprimovalo.
v Alchymistovi sa však hovorí niečo iné. že sme súčasťou veľkého plánu, a že musíme veriť v Osobný príbeh a naplniť ho. pre mňa to znie celkom nádejne.
návod existoval kedysi, ked boli ludia viac duchovní, tým návodom bola viera, a nie len tá kresťanská...
návod potrebujeme, inak nád to hádže ...
Maya
vasilisa26
Maya
Z todo, čo píšeš, najdôležitejšia - dostávam dôveru, čo myslíš?
sak citam citam ze kto pojde na ryby ???? a ze aj by som siel ale ja som este taku rybu ani nevidel okrem tesco kaprov
ja viem, prečo