Máya a Ja

Mladá Ingrid si zmyslela, že si pod stromček zaželá chlapa. A nie hocijakého, ale ideálneho, dokonalého. A tak si aj zaželala, všetko pekne napísala do formátu aký na severnom póle akceptujú a 24tého dva roky dozadu čakala.

Po večeri bol pod stromčekom veľký balík. V balíku chlap. Vedľa balíka návod. Na krabici nápis: Tabula Rasa.

Čo je to za rasu? Chcela som dokonalého... Aháá, došlo jej, keď si prečítala návod. Chlap funguje tak, ako si ho nadstavíte. Teda presne podľa vašich predstáv. Módov na nadstavenie bolo viac, avšak nadstaviť sa dal len jeden. Ingrid neváhala, nastavila mód SuperFit. Chlap otvoril veľké zelenohnedé oči, potriasol hustou hnedou hrivou, chlapčensky sa usmial a Ingrid sa na prvý pohľad zaľúbila. Bola to láska preveliká. Chlap ako hora, zdravý, zdatný, výkonný, aktívny, zdravý. Vždy na všetko pripravený. No zázrak. Výlety, diskošky, vzrúšo, dvorenie... no šecko dievča zažilo.

Avšak časom sa Ingrid zažiadalo viac. Zmyslela si, že by sa chlapcovi zišlo trochu rozumu, že troška dôvtipu a hlbšiej konverzácie by ich vzťahu nezaškodilo. A tak si pred rokom napísala o dotatočnú súčiastku - rozum. Na Severnom póle toho mali na práci dosť, ale rozum si už veru nikto dlho nepýtal, a čistou náhodou ich pár v sklade z minulého storočia ostalo. Rozhodli sa jej zaslať rovno dva rozumy, jeden ako bonus.. niečo ako kúp jeden, a druhý ti pribalíme zadarmo.

A tak si minulý rok Ingrid pod stromčekom našla rozum, teda rovno dva. Potešila sa preveľmi. Rozum bol však na disketách, každý jeden z rozumov bolo treba nainštalovať z 5tich diskiet, predsalen to bola záležitosť minulého storočia, a Ingrid sa Severný Pól nezabudol za tieto nedostatky ospravedlniť a pribaliť vzorný návod inštalácie. A tak 24tého až do rána Ingrid inštalovala, otvárala diskety a nahrávala všetko pomocou špeciálneho adaptéra, ktorý sa dal napojiť na chlapa  rovno do hlavy... Unavená zaspala... A ráno sa zobudila na hranie klavíra. V obývačke stál klavír, vianočný darček od dokonalého chlapa. Na klavíri bola škatuľka, ktorá otvárala Ingridinu zvedavosť. Bolo jej jasné, že toto bude niečo veľké... ako .. ako ... snubný prsteň, samozrejme. Z toho bola svadba, samozrejme. Ale to ešte nie je koniec, samozrejme. Chlap jej ešte pred tým ako ju požiadal o ruku zacitoval Oscara Wilda: "Ženy sú stvorené pre lásku... " Ani nedocitoval a Ingrid nad sebou vyslovila verdikt: Áno, beriem.

Keby mala trošku rozumu, a poznala Wilda... Stačilo sa pozrieť na druhú stranu mince... Citát znie: "Ženy sú stvorené pre lásku, nie pre pochopenie."

Ale druhá strana mince prišla neskoro. Oveľa neskoršie. A oveľa bolestivejšie.

Po utrpení, ktoré si počas neúmerne krátkeho manželstva zažila, jej svitla spásonostná myšlienka. Pod stromček si vypýta srdce pre svojho dokonalého chlapa.

A tak tento rok píše.. A severný pól odpovedá skôr ako by prišli Vianoce: "Je nám ľúto, ale srdcia sa minuli pred dvoma rokmi, a odvtedy ich výrobca už nedodáva.... V tejto položke však na sklade máme plne nahraditeľné najnovšie Play Station, golfovú výstroj, Lamborgini... Dokonca máme tohtoročnú novinku... väčší pohlavný.. "

Ingrid to dostalo. Pochopila svoju bezradnú situáciu... Neviem čo s ňou bude ďalej, do budúcnosti nevidím.

- - -

Lepšie ako na svojich chybách, je učiť sa na chybách iných. Plynie nám tu isté ponaučenie.. hups, ešte na začiatku príbehu som ho mala v hlave, a nejak mi ubziklo.. nevadí, doformulujte si ho sami. Ale pozor, čo je dôležitejšie...

Môžeme si priať aj tie najšľachetnejšie veci na svete, no pred tým si položme otázku: "Sme ich vôbec hodní?"

Všetkým prajem reflexívne Vianoce, lásku ktorú si tak veľmi prajeme a tiež aj to, aby sme jej boli hodní, a aby s nami osud furt tak kruto netočil, a aby sme neboli sami, aj keď sme sami :)