Máya a Ja

21.7.-22.7.2009

Z kempu pri Frídku Místku vyrážame do Krakowa. Ráno, napriek chladu, ktorý tiahol od vody, nás po upršanej noci prekvapilo slnko. Vietor sa opieral do vĺn na priehrade. Bol to príjemný začiatok dňa. Kemp u rybárny stelesňuje pohodu, pokoj, božiu prírodu a ticho.

Poľské cesty sú lemované reklamnými bilbordami, autobusovými zastávkami, a keďže často vedú cez mestá, nemalo by vás prekvapiť, že dialnicu kde tu pretne priechod pre chodcov. Traktory na cestách pre motorové vozidlá, skúter v protismere, cyklisti na dialnici bez prilby.

Rozložité Poľsko nemáme šancu prejsť krížom do večera, ak nevynecháme Krakow. Nuž, nabudúce. Smerujeme do kempu v Suwalki. Cesta potrvá do večera.

Večer prichádzame neskoro, prší, vietor odfukuje prístrešky, je zima. Kempujeme. Ešteže slnečné rána vedia človeka rozohriať.

Poľské cesty sa stávajú monotónnymi. Cítim však nadšenie, blížiac sa k Litovskej hranici. Čaká nás úplne nová krajina, a to vyvoláva skutočne príjemné vzrušenie.