Máya a Ja

Pracovať sedem hodín denne ako Frantíci nie je až také zlé. Po práci ignorujem únavu, dám malú kávičku, zoberem bajk a idem.

Túlam sa buď ďaleko alebo len okolo mesta, zastavujem sa, obdivujem prírodu, smejem sa na deckách, psoch a tak.

Hudba z empétrojky zmaže hukot preplneného mesta a áut. V bazéne prestáva bolieť hlava, zabúdate na ukričané decká, a pamätáte si už len to pozitívne.

Tie tri hodiny po práci sú iba moje. Stretanie známych, a hlavne chlapov prichádza do úvahy iba keď uplynie môj čas. V takéto momenty ma chlapi absolútne nezaujímajú, užívam si egoistické chvíle tuláctva. Je mi dobre. Obzerám sa iba za vagabundami alebo motorkármi. A to tiež len tak zo zábavy.

Leto je bombové. V zime by som si vedela predstaviť hodinu literatúry, alebo dejepisu, Ruštiny alebo Španielčiny a nejaký tanec.

Asi začínam objavovať slobodu. Rodina, deti, prať? Budovať niečo? Nie tak rýchlo!!! Nie je takýto obyčajný život krásny?

Alex mal pravdu, keď sa zbavím školy, svet bude krajší :)