"Matka vraví: tá nebude nikdy s ničím spokojná. Tuším práve vtedy začínam vidieť aký bude môj život. Tuším si už vtedy hovorím, že akosi nejasne túžim po smrti. To slovo už od svojho života neviem oddeliť. Tuším, že akosi nejasne chcem byť sama, no takisto si uvedomujem, že sama nie som, odkedy som sa rozlúčila s detstvom... Budem písať knihy. Nič iné momentálne nevidím na veľkej púšti, v tom živote čo sa tiahne predo mnou."
Marguerite Durasová, Milenec
Bolo to v ten jarný podvečer, keď na predmestí všetko stíchlo. Vzduch trochu štípal na lícach, a preto bolo tak prázdno a čisto. Vbehla do izby. Bola zaliata oranžovým svetlom. To svetlo prechádzalo cez polozastreté závesy na okne. Len čo si zhodila veci na posteľ, oprela sa o stenu k pravému okraju okna, aby mohla sledovať slnko. V oranžových oparoch sa rozplývalo za bytovkami. Mesto malo sivo sivé kontúry, takmer ako to mesto z knihy, čo napísala v mladosti. A vtedy pochopila. Nič už nebude také isté, niečo sa zlomilo za očami.
Bude tam šum ľudí, budú pracovať, prechádzať okolo, hrať poker, starať sa, starať sa, žiť. A bude aj ona, naoko.
Pocíti nesebeckú ľútosť a nebude z nej cesty von. Bude to paralýza, vyjde priamo z jej srdca, rozleje sa tam, kde nepatrí. A vtedy pochopí, kam nepatrí.
A prizná sa k veciam, ktoré zatiaľ iba tušila. Prizná sa k človeku, ktorého v sebe vidieť nechcela. Pochopí plytkosť svojich minulých túžob.
Som tam, s ňou, pri okne. Vidím budúcnosť. Preto ju strácam.
- - -
Búrim sa. Je mi zima. Chcem byť na horúcej prašnej ceste, nie dnes, nie zajtra, v úplne inom čase, v úplne inom priestore. Mám chuť ocitnúť sa na púšti, v navyšších horách, kráčať bez toho aby som vedela kam. Mám silu letieť, preplávať oceán, kričať do prázdna. Už žiadne ticho, to hluché ticho. Videla som už dosť, dajte mi iný film.
Komentáre
Totálne nechápem :-))
Ako obsahu chápem...trošku :-)) Takto - Rozumiem. Ako rozumiem obsahu ale nie princípu, pocitu, ...alebo ako sa mám vyjadriť:-) Nejako neviem čo si tým chcela povedať... - ?
P.S: NEhnevaj sa, som po prebdetej noci, možno to bude stačiť prečítať si s časovým odkladom...ale už ma to zaujíma teraz :-))
ketrin
Prva veta je z jej knihy Milenec, a ked som si ju precitala vyvolalo to vo vme retaz dalsich pocitov, a tak som sa pokusila napisat to tzv. postmodernym rozpravanim... neviem ci sa mi to podarilo, ale vlastne mojim cielom bolo upokojit seba a nie kazdemu citatelovi to nieco moze dat. zmurk. takze fpoho
Áno,
Nieeeeee. Takto : Mne sa to páči, ale vážne sa teraz nedokážem nejako hlbšie zamýšľať ;-)
ketrin, vdaka.
Nemáš za čo... Ja - vďaka :-)
Už sa stalo, že som sa sama čudovala, keď som si spätne pozrela nejaký svoj článok :-) AKo s podstatou som stále súhlasila, ale viacero vecí by som buď nenapísala, alebo vyjadrila inak...
Nie, nebola som na nočnej :-)) Ponocovačka...príšerná... lebo teraz nemám čas na spánok. Budem to musieť nejako zvládnuť... (s kávou a energeťákmi, jedine...a ešte s kvapkami na unavené oči:-)) )
kazde nocne vykolajenie je na nieco dobre
a paci sa mi ze na blogu je taka sloboda, nikto ta ne***va za esteticku hodnotu, kazdy sa snazi ako tak pochopit :)
Toto je dobré len pre výrobcov
S tými vlakami - to sa mi páči:-)
No, sloboda áno, ale ver tomu, že keď sa stane čoilen najmenšia blbosť, nájde sa niekto, kto ťa za ňu ...... (spíspka). Teraz sa musím stopnúť, lebo by som narážala moc konkrétne:-)))
;-) To hej. Aspoň ja... Vidíš tým isté skutočnosti z iného uhľa (alebo vidíš tie, čo si nevidel:-)) )...a to je fajn... oboje.
suhlas.
ale mudry vie pocuvat
maja :)
pumandulka