/toto nech Mito radšej nečíta/
Dúfam, že už nie je neskoro, pomyslela som si pri Ramintinich slovách: ľúbiť ťa bude iba ak ho ty nebudeš ľúbiť. Myslím, že už viem aký význam má neľúbiť bezhlavo. Jednoducho nestratiť samého seba. V ilúzii, že nebudeme sami. Sami no sami sebou. A tak dúfam, že ešte nie je neskoro neľúbiť. A vystrašiť ďalšieho chlapa. A bude to bolieť i tak. I to neľúbiť. Praha, napadlo mi. Neviem či využijem spiatočnú letenku. Dublin Blava domov. A potom Praha. Zíde z očí zíde z mysle. Zabudneme. Ak to tak má byť. Ale nemôžem spať. Rozhodnutá ostať sama sebou. Nemôžem spať. Pred očami vidím miesta, na ktorých som sa už začala cítíť ako doma. Pobrežie Malahide, prístav v Belfaste, škótske kopce. Tehličkové domy, periny kohosi čo chránia pred chladom.. sveta. A on povie iba: uvidíme.
Tak ako sa mám rozhodnúť, keď ma srdce volá na niekoľko strán naraz?
Nemôžem spať
Dúfam, že už nie je neskoro
Nemôžem spať, pohladím sa sama po hlave a vravím si netráp sa netráp sa
Zaspím, ale dnes si ešte neodpustím otázku: Čo je také ťažké na tom ľúbiť?
Komentáre
zboznujem a neznasam
Lubit nie je tazke..
.
chtp
Majka, nechaj tomu voľný priebeh
a to predtým s podpisom zara som nebola ja :-)
Maya,
a dojalo ma:
" Nemôžem spať, pohladím sa sama po hlave a vravím si netráp sa netráp sa"
musim to niekedy skusit i ja:)