Máya a Ja

Ako len nenávidím sobotné popoludnia. A sobotné rána. I nedeľné. Zabíjaju všetku nádej, ktorú si človek osvojuje v piatok. I dobrú náladu a akčnosť.

Som zvyknutá, že ak nevolám, iní nevolajú. A vlastne kto by volal. Zvažujem autostop do najbližšieho mesta a potom vlakom. Ostávam pri zvažovaní.

Lebo doma sa pečie, umýva, záhrada sa kope a mňa ide rozhodiť keď vidím ako ľudia trávia voľný čas prácou.

No a keď im netreba šoféra, tak ani von vás nezavolajú.

Ale dobre bolo, včera, o pol dvanástej sme sa zberali z kamošovho podniku so slzami od smiechu. Spomínali sme na strednú školu. Strašne hlasne som sa smiala. Nechcela som na seba upozornovať hlukom, ale po pár pivách a dobrej spoločnosti už nejde zastaviť... No čo, minulý týždeň sme spievali tie čerešne pod blúzkou a vinár nás vyhodil veľmi decentne položením účtu na stôl. Tak sme šli a vonku pokračovali v speve.

Aj dnes mohlo byť dobre, keby nefúkalo. Celá biking tour je v paži, keď fúka. V paži relax a fotečky nebudú. Tak som išla voliť. Voľ a budeš zvolený. Znova píšem sívíčka a motivačné listy.

Bohuslav Šnajder: "Muž zovretý medzi osamotenosť hviezd a samotu mora oveľa viac rozmýšľa. Nepoznané myšlienky o živote, márnosti a smrti prichádzajú bližšie a vesmír je na dosah ruky. Jedinou záchranou je práca. Nie nadarmo kapitáni starých škunerov dreli mužstvo do úmoru... Nečinnosť rodila vzburu. ... "

Preto pracujem, no nenávidím keď sa to s právou preháňa. A preto nenávidím sobotu, ktorá hltá nádej piatkových večerov!

Btw, kukli ste si včera večer v telke Domov? Geniálny dokument. Ma aj rozplakal párkrát.