Máya a Ja

26.01.08

Strasbourg sa naozaj dá chápať aj tak. Áno, je krásny, hoci trošku malý, ale je MIGNONE. Keď sa prechádzam mojim obľúbným mestom, Prahou, mám pocit,
 že sledujem film, je to taký stredoeurópsky pocit...iné ako Strasbourg, tu je cítiť aj Francúzsky štýl, precízne aranžovanie, a cez to všetko sa vám
pri pochľade na architektúru budov natíska akýsi rozprávkový pocit. Rozprávka, to je to slovo, najlepšie animovaná.
Najlepší pohľad je na strechy, asymetria detskou rukou načrtnutých línií. A keď zapadá slnko, tak zapadá priamo do rieky, toľko svetla tisknúceho sa
pomedzi desiatky mostov, a toľko párikov tisknúcich sa k sebe..ale nebuďme patetickí. Mestu udávajú rytmus električky, električky, niečo medzi animákom
a scifi hypermodernizmom, a to všetko vyrovnávajú stovky cyklistov. Najlepší sú tí v bohémskych kabátikoch, s ružovými šálmi, s čiernymi nagelovanými vlasmi,
elegantne upravenými fúzikmi a na bajkoch z roku 1950.
Niekedy si poviem, že takto asi vyzeral aj jeden z tých pánkov čo som dnes videla v múzeu, ibaže chodil na koni a namiesto doktorátu bojoval v jednej
z tých dôležitých bitiek... neurčité zámená používam preto, lebo pravdupovediac si z múzea nepamätám nič, hoci dobrý dojem zostáva.
A tak som si dokola opakovala meno toho típka čo vymyslel Marseillézu, že aspoň voľačo budem vedieť..a prd, nepamätám si už ani to. Ale keby ste nevedi,
Maseilléza bola prvýkrát spievaná a zložená v Strasbourgu, volá sa Marseilléza iba preto, že ju prvýkrát predniesli práve Marseillskí vojaci či kto.
Viete, každé väčšie a slávnejšie mesto má nejaký symbol. Tu ním definitívne je labuď. Môžete ju kúpiť všade, aj plyšovú. Labuďky sú iste pýchou Strasbourgu,
lebo sú to napokon krásne zvieratá, a práve oni neodmysliteľne tvoria romantiku tohto mesta. Najlepšie sú tie, čo provokujú vodičov na mostoch, a tak tam stoja kolóny, kým sa nejaký odvážny chodec nepodujme zahnať labuďku naspäť do vody.  Koniec koncov, pekná eklekticita dimenzií, nie? A viete ako sa povie labuť po francúzsky? Neviete? /siň/ Neviem ako sa to píše, lebo ako som už spomenula,
kto by vláčil tie slovníky, zvlášť keď idete študovať preklad /žmurk/. Mimochodom, ani ja som nevedela, ako sa povie labuď, ale toľko nás to dnes s Oljay
/to je tá Turkiňa, ktorú mi Alah zoslal/ trápilo, že sme sa museli opýtať náhodnej chodkyňe. Slovenčinári, nehnevajte sa, Turkyňa alebo Turkiňa, chodkyňa alebo chodkiňa..pre mňa je to égal, tak dúfam Vám to až tak srdce netrhá.

Modlíme sa aby táto rozprávka zostala rozprávkou, aby každé utrpenie skončilo happyendom, a aby mi prestali rásť zuby múdrosti, lebo netuším kam mám ísť k zubárovi, a to som si pred odchodom povedala, že hádam len tých päť mesiacov zuby vydržia v pokoji, keď vydržali doteraz. No vieme to všetci isto a dobre: C´EST LA VIE!