Dýcham si do klávesnice dychom spadnutého kameňa. Spadol mi priamo zo srdca. Už mi srdce nepukne, dnes už určite nie. Ešte včera ma pri ňom pichalo a ja som si povedala, že takto sa zomrieť nepatrí.
A pavučinku uzľujem kde to bolo najviac treba. A opatrne sledujem, čo urobí pravá strana. Tam ešte pred pár dňami bol obrovský kameň, stalo sa však niečo zvláštne. zvláštne zvláštne
Koľko hádaniek ešte? Veľa, tuším to. Pár z nich ma šteklí rovno v strede hrude. Už ich len tak uhádnuť.
Usmejem sa bez toho, že by som vedela správnu odpoveď, prejdem sa v záhrade a rozmýšľam, kedy už konečne niečo zasadím, polejem, okopem a tak. Snívajme spolu, možno to raz uhádnem.
A potom, baví ma táto hra. Hľadať hádanky. A schválne odpovedať nesprávne, potom to zobrať späť, keď je už takmer neskoro a kričať pravdu pravdúcu. Volajú to adrenalín.
Potvora.
Komentáre
Majka...
a šup do záhrady nabrať energiu na ďalšie hádanie.:-)
:-)
:)))
si fakt dobrá...