Montrose, 9/4/2010
Otvorila som oči, zdola znela hlučná hudba. Bealtes. Odhrnula som záves, svetlo dopadlo na mačku, ktorá spala pri mojej hlave. Veďla mňa ležala Heloise. Oproti dvaja týpci v pletených čapiciach. Bolel ma žalúdok. Zliezla som z povaly. V obývačke som cez veľké okno uvidela, že slnko je už dávno hore. Oslepivo sa odrážalo na hladine mora, kde sa húpali iba dva opustené člny. V dome bolo dusno a všade sa váľali odpadky. Spiaci ľudia boli rozlezení kade tade po miestnostiach. Svetielková reťaz bola zhodená a do tej nehybnosti hučali Beatles svoje I feel fine.
Stála som tam bosá, v sukni, ktorú na mňa večer naliekli. Z vlasov som si vytiahla jeden uvädnutý tulipán. Spomenula som si na dievča, ktoré mi ho tam večer dalo... ako ma objalo a pobozkalo.
Caspar, náš hostiteľ už v dome nebol. Vraj skoro ráno odišiel v čiernom obleku do Londýna. Rob ho videl, pretože sa sním prišiel rozlúčiť. Chvíľu po východe slnka mi zaklopal na okno auta. Bol to ten Caspar, ktorý mi rozprával pri časi s kardamónom. O tom ako sa narodil v karavane, keď tu ešte nestál ich dom. O záhrade... úsmev Lennona.. čaj... a potom už len ružové elasťáky, vlasy, sukne, hluk, oheň, gitary, ruky, tváre, hluk, vlasy.. a pocit, že sme v raji.
Otvorila som oči. Zdola ešte stále znela hlučná hudba. Slnko už bolo dávno hore. Umyli sme si zuby pri karavane na pobreží. Ešte niekoľko minút som sa potom túlala po pobreží. Chvíľu na ten dom, chvíľu na more. Nemo. Hladela som.
Nasadli sme do auta, štrk zaškvŕkal pod kolesami.
Nechcela som počuť nič. Počuť praskanie bubliny.
Bol to nezvyčajne horúci aprílový deň, plný smädu.
Komentáre
rada som si prečítala.
fotky nie su z mobilu
Majka
A tie fotky sú fajn.
Pekný deň!
MB
myslim ze to bol zamer, skryt pocity. to také moje experimentovanie s textom :))
myslím že tak budem písať častejšie, páči sa mi to :)
Majka
Pekný deň!