A už sa treba zobudiť... Ved je pomali večer. Jáááj, Erazmus, jedna veľká žúrka.
Nemecko, Poľsko, Švédsko, Austália, Mexiko, Kolumbia, Česko, Lotišsko, Estónsko, Rakúsko, Chorvátsko...a samozrejme Slovensko. To všetko vidíte na fotke. Mimochodom dobre sa pozrite na slečnu na pravo odo mňa (Vedrana, krátke vlasy). Má 31. Nikdy by som jej to netypla. UF.
Moniku vidíte vpredu, pre ňu bola táto oslava tajne zorganizovaná, bude mať narodeniny.
Je to naozaj úžasné môcť sa rozprávať so všetkými tými ľuďmi z celého sveta. Cítila som sa vo svojom živly. Ale všetko má svoje muchy. Každá spoločnosť. A to čo chvýľu vidíme je iba vrchná vrstva. Ale o tom inokedy, idem na nákup potravín so svojimi Slovanskými kolegyňami... jaj , taká som rada, že tu už nie som sama.
Teraz to bolo stručné, nabudúce bude opäť troška filozofie:)
PS: Mám taký divný pocit, že neviem písať po Slovensky, počas tohto stručného článku som pri každom druhom "íčku" zaváhala, Slovenčinári prepáčte..nejde to.
Komentáre