Máya a Ja

"...niektorí odtiaľ padnú, iní sa zúfalo držia hore a kričia na tých čo si dolu v teple a pohodlí hovejú a pchajú do seba delikátne jedlá a chutné drinky.

"Dámy a páni," kričia, "vznášame sa vo vesmíre!" Ale nik z tých dole sa nezaujíma.

"Blázni!" povedia si a pokračujú v klebetení. "Môžete mi prosím podať maslo?..."

GAARDER, J.

- - -

Prišla k nám návšteva, moja tvár je pokrytá popolom. Pamätám si aj slnko, ktoré bolo v tú hodinu ružové. Triaslo sa na horizonte, akoby kričalo: "dajte ma dolu!" Pamätám si pach zhorených zemiakov, suchého obilia a mojej tváre od popola. Bolo to malé šialenstvo. Viem, že som sa popolom natrela úmyslene. Slnko z toho malo neznesiteľnú ľahkosť bytia.

A potom raz  v meste. Niekde. Neviem kde. Kráčali sme po ceste, svietilo ostré slnko, spaľovalo pamäť. Neskôr ma posadili na kuchynskú linku. Hrali sa mi s vlasmi. Mala som biele šaty. Neviem, kde som ich zobrala, pár chvíľ na to už v šatníku neboli. Ani neviem, či som to bola ja.

- - -

Naučili nás umývať si tvár, zašívať diery na šatách, naučili nás vyhýbať sa dotykom, zakrývať si uši pred pravdou a zadriemať pred krokom do reality. Koľko času zaberie také odúčanie sa?

- - -

Individuálna existencia je len kontinuálnym pokusom o návrat.

- - -

Keď sa zbavíš túžob a očakávaní, odmietneš všetko, čo je navyše, keď sa vrátiš späť do krajiny prvotného údivu, príde správna séria otázok: Čo to? Prečo ja? Prečo tu? Prečo takto? Vtedy vedz, že sa pripravuješ na kráčanie v správnej dimenzii.

Bude pusto a neisto... na prvý pohľad.