Máya a Ja

Dnes ma už prestalo baviť modliť sa k vetru a slnku.

Dnes som sa ich rozhodla pokoriť. Najskôr to nevyzeralo veľmi ružovo - viď obrázok vpravo, z Maďarskej strany išli všelijaké níže

no severo-západ lákal jasnou azúrovou oblohou, a tak som to obrátila na tú stranu.

Prestalo ma baviť pozerať do mapy a išla som tam, kde sa mi to páčilo. Tak som nakoniec došla až na Červený kameň.

Aha, aká pekná rustikálna ohrada

A tu sa zdvojila.. teda ja som ju zdvojila

Tu platí tá frázička: Ľúbime sa ako kone

Pár minút na to ako som zahodila mapu, som sa našla v orechovej aleji, ktorou sa niesla zvláštna prezvláštna vôňa. Hľa, ono to bolo makové pole:

A tu je mak - hypnomak

 Tento traktor ma potom naháňal až po najbližšiu dedinu:

Vysvetlenia naháňačky môžu byť rôzne: buď som objavila makové doupje a domácim sa znepáčilo že ich fotím. Véď tá dedina nemala ani názov!! Možno nechcú aby sa o nich EU dozvedela. Druhé vysvetlenie je že traktor išiel na družstvo a nenaháňal ma, ale taká hlúpa zasa nie som aby som hentomu verila...

 A tu som videla oranžovú srnku:

 Ale tá sa odfotiť nedala, ani jarabice, ani kozliatka, ani motýle... Boli rýchlejší. Nabudúce...