Som si povedala, že to už preháňam. Teda ja to stále preháňam, ale to je jedno.
Som si povedala, že sa už budem učiť, a možno jedna z ciest je zbaviť sa blogovej závislosti. Uf, ale keď mňa to total bavi čítať blog. Ale skúsim takto. Mesiac nebudem písať komentáre (resp. do štátnic), a nebudem otvárať blog viac ako raz za deň. Dám si nejakú hodinu, napríklad o deviatej. Dovtedy ma pokojne môžete ohovárať (LOL).
No a budem sa učiť, hoci nie s takým oduševnením ako keď som bola tretiačka. Toto bude husté. Nemilé. Tvrdé.
Čo ešte? No nájdem si náhradný program. Možno sa vykašlem na hlúpe zdravie a vysadnem na moj milovaný bicykel. Telku nepozerávam, a nemyslím, že ju pozerať niekedy začnem. Možno si pozrem francúzske správy na yahoo. Možno uvarím bolonské špagety. Možno si nájdem psychológa. Možno sa naučím tých tristo otázok a zbavím sa blogovej závislosti.
A možno mi nebude smutno.
A už stačilo, ľutovať sa nebudeme. Pôst som nedržala ani nepamätám, tak ak môže niekto vydržať 40 dní bez sexu (hoci potom v sne ošuká celú školu), tak ja vydržím mesiac bez blogu.
Do skakavenia, priatelia. Mám Vás rada
PS: Odteraz si môžete písať čo chcete, ja už neodpovedám :)))
Komentáre
na toto moja malá neter obyčajne vraví : strejdo, to je hustý ;-))
Majka, držím palce aby si to vydržala.. :-))
Maya...
A veru hej,tiež to neviem vydržať
Majka...
ajajaj
.
ale škoda...
Tak veľa síl do vecí dôležitejších a zmysluplnejších (?)...
Ak Ťa múza bude priveľmi ťahať za nohavice, tak jej neodporuj (píš hoc aj do šuplíka a ptoom to sem po mesiaci dáš)
Tak pekný apríl
Nie