A je to tu. Otázky, že prečo som podráždená.
Nepočítam už koľko tých štátnicových otázok je. Predmetov je asi pätnásť. Takže otázok môže byť pokojne aj tristo.
Nehovorte prosím, že to zvládnem. Nehovorte prosím nič.
Želala by som si aby bola aspoň jedna hodina kedy mi nevojde do izby matka, otec, segra, segra číslo dva, alebo frajer segry číslo dva. Šaliem. Predýchavam a keď to už nezvládam predýchať, tak padne otázka, že prečo som nervózna. Mrznem. Kopí sa to, a že vraj je leto, prečo by bola zima. Mne ale je.
Trapka povedala, že chce ísť na privát a ja sa chytám slamky. Privát v Prahe. Práca, byt a mesto, ktoré má svoj les a plavárne, ruštinu, históriu a jazzové podniky. Dokonca som si začala hľadať prácu ako lektorka, lektorka, chápete.. učenie, nezbavím sa toho, aspoň v čase krízy nie. A na začiatok to skúsim prekusnúť. Za slobodu to stojí.
Ešte jedna bublina nech mi skúsi prasknúť pred nosom!!! Nech len skúsi!!
Nehovorte prosím nič. Motto večera: Hľadať kúsok priestoru! Von Von Von!
Komentáre
Zatvor oči
Usmej sa..:))))
ja predsalen poviem
eneko
ja viem, treba mať v p*** :))
nonkreatívo
majamaja
enekoo
juj, vlastne je to len o tom, ako strasne sa mi nechce učit :D
Majka...
marti, len tolko
:-)
nic nehovorim :)
uhm uhm..;)
pevné nervy prajem;-)
ja som ticho, aj to potichu ;-)
.