Pozrela sa mu do zásuvky písacieho stola.
"Ty tu máš teda pier, a štetcov, a farieb, a... to máš zásobu do konca života!" Zhíkla.
Do konca života? Toto je život? Aj takto sa dá vypočítať? Prebleslo mu hlavou. Chvíľa, okamih, pierko, čiarka. Jedna zásuvka farieb sa minie a je po živote?
Zásuvka plná farieb. Blúdilo mu mysľou.
Rozmýšľal: Sú tí, ktorých zásuvka sa nikdy nevyčerpá, svoj život premárnili nakupovaním nových a nových vecí, no nikdy ich poriadne nevyužijú. Nepoužívajú farby, čo dostali.
A povedal si: musím začať maľovať. Dnes. Teraz. Ešte v to isté popoludnie namaľoval obraz. Vložil do neho všetko, svoju dušu. A večer videl, že z farieb takmer neubudlo.
Takže takto sa počíta život.
- - -
Niektoré obrazy hýria farbami a iné sú čierno-biele, niektoré asymetrické, iné obrazmi ani nie sú - volajú to moderné umenie. Spomínam si na akési múry oblepené farebnými novinami v Paríži. Vraj dekadencia. Impozantné.
Niekedy sa zdá, že návštevníci galérie sa zgrupujú hlavne pri tých hýrivých, alebo známych obrazoch.
A tí, ktorým to nič nehovorí, túžia po poznaní čara práve tých známych obrazov.
Je to ako romantický výlet po meste, tanec v kaviarni, objatie dodávajúce istotu... opačné bytie. Cudzie! Ich radosti mu ostávajú cudzie.
A tak cudzinec maľuje nový obraz, ktorý nikdy nebude populárny - obraz odcudzenia.
Také obrazy sa mi páčia.
Komentáre
A mne sa veľmi páči
Od "pozrela" po "páčia"...
:-) TAk!
ketrinka
Ja ďakujem...
Naozaj, tieto myšlienky fakt môžem (milujem) :-)
Dobrú noc;-)
KetrinKentrin
Maja maja :)
Hm... zaujímavé, zaujímavé...
dakujem za návštevu
PF.. ze kolko mam rokov? 70-30+8+2-30-6 :)
No to je na mňa príliš zložité-)))
PF