Máya a Ja

Sledujem výberové konania. Odhora nadol prelúskam stránku trikrát. Nie je tam moje meno. Fajn, tak znova som neuspela. Jediné čo v mojom živote zaváži je pocit výhry. Vždy to tak bolo. Konkurencia je silná, už niekoľko rokov neexcelujem, nevíťazím, no stále hrám. Tak fajn, tretí pokus uplatniť sa po škole zlyhal.

Skúsim ďalej? Alebo len zbalím ten vak a precestujem čo to dá, kým nastane prevrátenie pólov? Willie Fog, wait for meeeee!!! I am comming with youuuu!!! 

Ale slzy sa mi tlačia do očí, hoci mi ma tento neúspech posunul o krok bližšie k pravde. Dýcham zhlboka. Nemám chuť znova sa pustiť do boja, ale viem, že o chvíľu to urobím, nikdy to tak nenechám. Stále chcem ísť vyššie. Neschopnosť vo vzťahoch sa musí niekde odraziť. Staviam na iných veciach, trúsia sa, padajú, ale staviam ďalej.

Problém je len v tom, že sa púšťam nevyšľapanou cestou. Neláka ma výroba, komercia, konzum. Nechcem to robiť, ale zdá sa že ešte stále sú to veci, ktoré budujú budúcnosť. Ja chcem aj tak niečo iné.

Vraj si neverím, hovoria mi. Veriť si? Som taká vyrovnaná ako nikdy. Viem odhadnúť svoje sily, a aj keď postupujem extrémne pomaly.

Sakra, musím ísť ďalej, nájsť niečo čo ma definuje, v čom som dobrá, čo ma naplní a za čo mi zaplatia. Chcem až tak veľa?

A aby sme stále nesmútili, tu a teraz, privodím vám chuť na dekadentnú extázu: LOL