Zapchám si uši a pôjdem. Tam kde nik nemôže. Nikoho neberiem na cestu. Môžno pár tónov. Nebudem tam ani ja, rozplyniem sa v priestore, bude iba moja duša
letieť.
Tam, kde je ticho, nič nebolí, nič nepáli
voní tam les a tóny rozťahujú prsty do tmy
- klavír
pomaly
sa obrátim priestoru tvárou a pripravím na posledný nádych.
A potom to príde.
Nemôžem. Niekto alebo niečo ma nepustí
Vždy keď odchádzam mám pred očami prázdno
v ňom bežia moje deti
Hovoria mi: zostaň - ešte nachvíľu uver
Komentáre
Majamaja
vrabciak
co odist...
kam?
aha
musi byt cesta... ale nie cesta spat..
a kam odist?
nie je odist ako odist
ale ak uz niekto odide, nech sa uz nevracia. nema to zmysel :)
krizovatky krizovatky krizovatky, nie je len cesta spat
Maja...
extrafilozofická papuľka... ((-: Teraz si to dokázala. Zamýšľaš sa až do špiku kostí.
tak tak
lasky...
kiinka:)
Uff, stratil som reč.
Prajem pekný víkend.
Maja...
Len sa zamýšľaš tak hlboko, kam nedovidím. To je ako s poriadne hlbokým výstrihom. Vidím čiastočne do útrob, aj tuším, čo sa tam skrýva, ale ostane mi to utajené. No a niektoré tvoje úvahy sú až tam dole v úplnej tme. Hmmm, idem si vychutnať tieto moje predstavy... (((-:
lasky
no jo, to bude tym subjektivizmom, takze netreba zbytocne namahat mozgove zavity... :))