Máya a Ja

Na ostrovoch fúka, ani tu nás to neobchádza. Aj tak som sa rozhodla nemrhať pracovným voľnom. Vybrala som sa na Bull Island, ktorý sa nachádza na severnom pobreží v Dublinskom zálive. Vďaka svojmu prírodnému bohatstvu sa zaraďuje do dedičstva UNESCO, aj napriek tomu, že je to celkom mladý prírodný útvar. Celkom som nepochopila ako vznikol, ale na nete píšu, že bol vytvorený pred 200 rokmi aby uľahčil lodnú dopravu...

Každopádne neklamali, keď písali že ostrov je jedným z obľúbených prírodných útočíšť Dublinčanov, umelcov, biológov. Nájdete si tam svoje. Relax. Našla som ho i napriek tomu silnému vetru, vďaka ktorému mi ešte stále mrzne nos a prsty na rukách. Keď ma na drevenom moste, ktorý je jedným z dvoch prístupov na ostrov, takmer odfúklo, chcela som sa vrátiť naspäť do Dublina. Nakoniec som sa ale tešila, že som prekonala neistotu počasia.

- - -

Z väčšej časti je ostrov pokrytý piesočnými dunami husto porastenými trsmi akejsi trávy:

Pohľad na Sever, kde sa tiahne poloostrov Howth:

Pohľad dozadu na industriálny Dublin:

Večer som sa konečne dostala na prednášku do James Joyce Centra. North George street je architektonicky očarujúca ulica. Je domovom mnohých inštitúcií, od vzdelávacích až po kultúrne.

V Joycovom salóne bola prednáška na tému Joyce a Orient. Poslucháčov nás bolo asi šesť. Sadla si ku mne Ann, tak sa predstavila. Okrem mňa a ešte jedného týpka asi in his thirties, tam boli len ľudia nad 60desiat. Všetci, zdalo sa, téme rozumeli viac ako ja. Ale celkom som sa chytala. Joyce to je široká kapitola v literatúre. Neľahká a kriticky veľmi plodná.

Ann pôsobila veľmi distingvovane, intelektuálne, ale aj milo zároveň. Pozvala ma na Joycove narodeniny. Bude to akcia zasa v centre, druhého februára. Hovorila o Bloomsday, ktorý sa koná v lete, .. všetci sa prezliekajú do rôznych kostýmov, v meste sú pochody.. a vraj si tam môžem zobrať túto šatku čo mám na sebe. Neviem či to bol viktoriánsky humor, ale neurazila som sa. Nepotrpím si na handry a distingvované oblečenie mi hovorí asi toľko čo country hudba pred piatimi rokmi. Dnes som jej fanúškom.. tak možno i distingvované oblečenie raz príde...

Joyce nakoniec asi nebol diabol, ako som si myslela po jednom seminári na UKF, keď sme rozoberali scénu, kde poburujúco prepojil dva obrazy: svätostánok a masturbáciu.

Joyce,ktorý strávil väčšinu života mimo Dublinu a mimo Írska, zanechal veľké literárne aj socio-kritické dedičstvo.

Je zvláštne ako najlepšie poznáme svoju krajinu, ak sa v nej nenachádzame. Najlepší kritici sú tí, ktorí opustia svoju krajinu, aby mali nachvíľu pokoj od systému a jej limitovanej spoločnosti. Ale uvedomujú si, že sa nachádzajú v krajine, ktorá má také isté neduhy, možno i horšie, ako tá ich vlastná?

Nič neberiem definitívne, všetka slasť ide ruka v ruke s novými nástrahami, povinnosťami a zodpovednosťou. Som si toho plne vedomá. Ale aj tak bolo super stráviť tento deň úplne sama sama sama so sebou.