Máya a Ja

Keď raz žena tuší, tak to raz žena aj vie.  Ved nie sme hlúpe. A tak som tušila, že už nevyužijem spiatočný lístok z Belfastu. Aj to že červenú podprsenku si nestihnem kúpiť. Ani že si tú novú sukňu neoblečiem.

Že aby som niečo napísala na blog. Už hneď od začiatku je to zly text. A teraz čo?

Budem písať o tom čo som sa naučila.

 Naučila som sa, že môžem skúsať ako chcem, ja sa s moderným svetom nezladím. Tie momentky mi nestačia. Ako to plynie. Bez záväzkov. V krátkom extatickom výkriku sa srýva falošné naplnenie. Večnosť sa aj tak skrýva v momentoch. Tak som sa naučila, že som len človek, čo chce neexistujúce veci. Dozvedela som sa že úplné stotožnenie sa s realitou je cesta do nirvány. Začala som sa meditáciu aj s budhizmom. Kniha sa volá: Prebudenie Budhu v nás. Niekoľkokát som tú knihu odhodila pod posteľ, lebo v nej bolo toľko pravdy, že som to nedokázala zniesť. Naučila som sa, že muži dávajú ženám za pravdu, ale aj tak si myslia svoje. Naučila som sa na tom smiať. Aj som sa s tým moderným svetom teda pokúsila zladiť. Nosila som sukne ako dáma. Páčila som sa mu. Aj som skúsila strácať čas dlhým spánkom, hraním hier, a pozeraním telky. Ale na to som ja nikdy nebola. Nefungovalo to. Čaj s mliekom mi ešte stále robí problém. Anglické párky už nie. Naučila som sa, ako sa dajú pripraviť. Naučila som sa mať rada randenie. Ľúbila som Belfast viac ako Dublin. Alebo Dublin viac ako Belfast? Ľudia by mali vedieť, že Belfast nie je bojové mesto. Je to mesto, ktoré si váži mier.

Naučila som sa, že vzťahy musia fungovať aby pokračovali. Naučila som sa, že sny sa plnia. Aj to, že keď sa dvere jedného šťastia zatvoria, dvere ďalšieho sa otvoria. Len netreba dlho civieť za tie dvere dávno zatvorené.

A tak dnes volám do Škótska, že mám záujem. Stretám sa s agentom, že mám záujem. Volám všetkýcm čo poznám, že mám záujem.

Ako sa cítim? Opäť cítim strach zo slobody.

Vraj prečo som si nenašetrila žiadne peniaze. Nuž, viete že vôbec neľutujem? Život je napokon to, čo si z neho urobíme. A tak ešte stále odtiaľto neutečiem, lebo nemám za čo. Ale čakám na to dobré, ktoré má teraz podľa mojej logiky nastať.