Máya a Ja

O chvýľu sa budú zabíjať iné veci, ja viem, kapríky a tak, ale zamysleli ste sa už niekedy nad tým ako zabiť zlo? Nie, vôbec sa nesnažím navodiť Vianočnú atmosféru pokoja, aj keď by to pokojne tak fungovať mohlo.

- - -

Človek túži po slobode, pokoji, po naplnení. Verím, že všetky tieto veci sú reálne a dosiahnuteľné. Avšak, niektorí v to neveria, a preto v depresii a sklamaní majú niekedy chuť skončiť svoju pozemskú existenciu, ale potom si povedia, že by ublížili a tak trpia život dalej. A toto je falošné. Nevedia prečo žijú, a predsa žijú. Potrebujú sa spoznať, potrebujú milovať svoje ja, naplniť sa sebou, predovšetkým sebou. A toto sa dá, len ak zabijú svoje falošné bytie.

Čo je falošné bytie? Je to všetko čo nás oberá o slobodu. Je to naša zraniteľnosť voči pravde. Včera som na nete objavila skvelý príspevok od istého Briana Keasta (neviem, či je to jeho pravé meno, ale tak mi to napísal, keď som reagovala na jeho článok s tým, či ho môžem citovať na svojom blogu) a veľmi ťažko sa dá zhrnúť všetko čo napísal, preto skúsim aspoň niečo:

"Čo  si všimol (hovorí o istom tulákovi) je, že v spoločnosti si všetci nasadzujú falošnú tvár aby potešili seba aj ostatných, hlavne svoju rodinu, ale toto nás vedie tak ďaleko od seba samých, od prijatia svojej prirodzenosti. A preto sa prihováram každému, kto túži po skutočnej a hlbokej láske v sebe a chce, aby toto bolo jeho skutočné ja. Veľa ľudí vychovávajú v rodinách, kde nie je dovolené plne existovať, a potom im trvá veľmi dlho oslobodiť sa od tých ľudí a osobností, ktoré si vytvorili, aby sa chránili pred tými čo tvrdia, že ich milujú. A toto je to falošné bytie, osoba ktorú sme si vytvorili, aby sme sa chránili pred tými, čo su okolo nás, falošné bytie, ktoré nás oberá o autentickosť, ktorú potrebujeme aby sme milovali seba samého a až potom skutočne milovali druhých, a nie len sa tváriť že ich ľúbime, ale milovať úprimne."

 V tomto bode mi Keats pripomína Rogersa a jeho humanistickú psychológiu. Jeho myšlienka je vlastne tá istá, najprv miluj seba a potom druhých. Toto viem už dávno, ale falošné bytie je čosi viac. Falošné bytie je zlo v nás, všetko čo nás ťaží a metie, klame a zavádza. Slovami Keatsa - oberá nás o autenticitu.  Túžime po istote, sile, pokoji. A ten môžeme nájsť iba v sebe, v dialógu so samým sebou a odpovedaní si úprimne na otázku "Kto som?"

Som naozaj tulák? Nie som skôr to alebo to..? A ak nie som to, ale som toto, tak tým aj ostanem. Treba veriť svojmu vnútornému hlasu. Ak nám hovorí, že niečo nie je správne a spôsobuje nám to nepokoj, tak to proste nechám otvorené ako ranu a budem tomu čeliť. Som silný!

Poviete, že život je peklo. Máte pravdu. Ale Dostojevskij to doplnil takto: "...peklo je neschopnosť milovať." A tu by som pokračovala v citovaní Keatsa:

"Niektorým sa to až natoľko vymkne spod kontroly, že už nemajú ďalej kam ísť, a tak preberú identitu svojho falošného ja, pretože to má v spoločnosti väčšiu silu, pretože v tom neistom svete sa takto žije ľahšie, a môžu sa tak sťažovať na malé nedostatky, pretože naša súčastná spoločnosť nás núti zvýšiť životný štandard... a toto je falošné bytie, pred ktorým sa potrebujeme skryť a uvedomiť si že je to len maska ktorú sme si nasadili, aby sme sa obránili pred vinou, bolesťou, hnevom a pádmi. On (tulák) cíti, že jedinou cestou byť sám je odísť.. a bojovať za život ktorý mu dáva slobodu, v láske k ľuďom, a boji proti všetkému čo mu bránilo milovať tak veľmi ako to bolo potrebné pre naplnenie jeho existenicie. Toto by malo byť rozhodujúce pre každého muža a ženu, na konci sa pozrieť späť a byť si istý, že prekonal všetko čo mu bránilo milovať a odpustiť druhým, a predovšetkým milovať a odpustiť SEBE, aby sa naplnila jeho autenticita v prejavení lásky. Toto je to, za čo bojoval a zomrel..."

Skúsim to nejak uzavrieť, ale pravdupovediac, keď si môj článok čítam ešte raz nie som veľmi spokojná. Je to veľmi komplexná téma a mám pocit, že som takmer nič nepovedala. Ak vás Keats zaujal, môžete si kuk jeho komentár tu. Je to ten najdlhší komentár pod článkom. Autor mi povedal, že často cestuje, a že bol aj v Európe, teda asi vie, o čom píše, keď píše o samote a podobne.

Uvedomujem si, že toto myslenie je len teória, a že prax je dlhá, a niekedy je to len jedna z tisícich ciest, ktoré sa pretínajú, a nikdy neviete, kde sa Vám táto cesta pretne s vrahom a podobne. Ale človek potrebuje presvedčenie, potrebuje mať dôvod žiť, a tento dôvod mi príde celkom atraktívny.

Nezáleží na tom, že nás odsúdia, nezáleží na tom, kedy zomrieme, záleží na tom, ako žijeme.