Máya a Ja

V Rumunsku vraj majú veľmi radi nože, tvrdí môj Turecký priateľ. Prečo? Pýtam sa. Jeden chalan po páde komunizmu vraj dedovi priniesol z Rakúska plechovkové pivo. Dedo vytiahol nôž a začal ním plechovku otvárať. Vnuk mu však vysvetlil že ono sa to otvára tou vecou čo je na vrchu plechovky. A dedo že: NIE! - To je pre ľudí, čo nemajú nôž.

To bol jeden príklad, ktorý mi môj Turecký priateľ rozpovedal. A vraj mládenci sa zo zábavy bijú tak, že v rukách majú nože a podobne.

Tento Turecký priateľ je vlastne náhodný zákazník, ktorý k nám chodí na jednu - dve desinky a pokecať. A dnes ma pozval na čaj a ja vlastne ani neviem ako sa volá. Vyzerá na štyridsať, správa sa európsky a rúca tak moje stereotypné náhľady na Turkov. Domov je domov, zhodli sme sa, keď som mu rozpovedala prečo odchádzam. Človek, ktorý bol na cestách niekoľko rokov po Európe, tiež túži usadiť sa. No rozumie odchodom. A aj ja začínam rozumieť čím ďalej tým lepšie. Rozumieť sebe.