20.1.1954
Zuzana kráča už dve hodiny. Choré chlapča v batôžku okolo krku. Nohy bosé, obaja. Dedina je ešte ďaleko. Stmieva sa. Blížia sa k vode. Bolo tam pole, ešte včera pokryté zamrznutým snehom. Dnes je to dolina plná vody. Musí prejsť. Skúša, kolená sa jej podlamujú. Anton Hríb od susedov je na ceste do práce. Podáva jej ruku. Ťažko, ale prejdú. "Prespite tuná v dedine.. u niekoho."
"Čo ja chudera.. kde by som tam.. nikoho tam nepoznám."
Pokračuje v ceste. Dieťa plače. Možno chce povedať, to čo jej povie o dvadsať rokov neskôr: "Prečo si ma do tej vody nehodila?"
20.1. 2005
Lucia má angínu. Autobus už nepôjde. Musí do práce. Už hodinu jej zabrala cesta z jedného konca mesta do druhého. Ešte päť kilometrov a bude tam. Slzí, mrazivý vietor sa jej vysmieva do očí. Upraví si starý šál a zatiahne roztrhaný kabát. Myšlienky vypršali z hlavy, zostali len otázniky, snažia sa prebiť cez nepriepustnú stenu vákua. Cit? Pustá cesta jej nadstavuje jedinú dlaň. Podáva jej tú svoju. Nik nezastaví.
20.1.2009
Anna ochorela. Teší sa, že nemusí do školy. Pred domom stojí auto, Juro ju k lekárovi odvezie. Nechce za to nič, iba kávu a kúsok domova. Je tiež chorý. Rozladený subofer lomcuje oknami. Slnko sa opiera do ich naoko bezstarostných dní. Anna nerada chodí do školy a na budúcnosť nehľadí. Juro nemá prácu, prázdne dni si vypĺňa dúfaním a úfaním, jazdením na rozhrganom aute a spaním u priateľky.
Lucia pozerá na tento obraz. Nesúdi. Necháva jeho farby prúdiť navôkol. Iba tak naokraj pred Zuzanou spomenie ako sa časy menia. Zuzana jej rozpovie, čo sa stalo v roku 1954.
Komentáre
Pekne, moc pekne,ja som ročník 53,
A som sa neautorizoval, tak tu ma máš :-))
Ahoj, celý príbeh je prísľubom.
mito
Maja...
lasky