Nepovedal som, že som šťastný, a vôbec si sa na to ani nepýtala. Daj mi jednu kofolu.
Andrea zobrala pohár, nalievala kofolu. Ale to je moja definícia šťastia: robiť to čo ťa baví.
Čo je šťastie? spýtal sa ešte raz.
Vlastne pre každého je šťastie niečo iné. Šťastie je pre mňa byť šťastný, a tam to končí.
A ty si v živote šťastná?
Samozrejme. Nech sa deje čokoľvek, šťastná byť musím.
Prečo si to myslíš?
Lebo nemáme čas byť smutní.
na to nie je čas
- - -
Kam zase zdrháš? začali dobiedzať obaja. Tuláčka. Hovorili posmešným tónom.
Len Dušan mi asi rozumel, lebo nič nevravel.
Mám rada keď sa niektoré veci nemusia vysvetľovať, lebo sú tak hmlisté a jasné zároveň... Iba vysvetliť sa nedajú. A chápu len vyvolení. A tiež mám rada, keď spoločne chápeme neriešiteľnosť veci, jej komplikovanosť, neexaktnosť, a tak len mlčíme.... do pohára s kofolou ...
- - -
A čo si nedáš pivo?
Nie nie, som autom. Zajtra zasa do práce.
No jasné, nezávidím.
A tak, dá sa. Už druhý týždeň sa v rámci pracovného času starám o farmu na fejsbuku a oni mi za to ešte aj platia.
Smiala som sa.
Ale prvý deň ma poslali domov, lebo pre mňa nemali stoličku... Stôl tam ale bol.. Povedali mi: čo tu budete stáť? Môžete ísť domov. Taký je život doktorantov.
A teraz sa smiali všetci za barom nad touto absurdnou neexaktnou akademickou záležitosťou. Smiali sme sa vospolok do pohárov s kofolou.
Komentáre
kofola
aj s dnesnou poviedkou
Majka :)
na to nie je čas
Správne , dobrá myšlienka :-))
Na smútok nie je ani dôvod treba sa tešiť z každej maličkosti:)
stolicky nam tvoria zivot..
paci sa mi, ze nie si tuctova.. ze sa vies rozhodnut a presadit si svoj svet. len tak dalej, vela stastia, nech Ti usmev nikdy nechyba :))