Máya a Ja

23.7. - 24.7. 2009

Zmiešaný lotyšský les nahrádza les ihličnatý. Sme v Estónsku. Na poliach stále žltne repka olejka, žatva príde asi oveľa neskôr ako u nás. Pôda je piesková, porastená smrekmi, borovicami. Za lesom, ktorý lemuje cesty, sa črtá more. Sme na Severe. Severnejšie to už nepôjde. Sme na Severe a sme pri mori. Tomuto hovorím exotika.

Estónsko ponúka možnosti bezplatného kempovania v otvorenej prírode. Samozrejme tieto miesta sú veľmi undergroundovo značené, preto ich treba najskôr objaviť, zablúdiť na statky s vlčiakmi... A keď sa už rozkempujete, sprchu nehľadajte, drevené latrínky sú však samozrejmosťou. My sme kempovali v blízkosti jazera, plytkého, pokrytého leknami. Rybárský raj. Večer sa k nám pridal domáci Estónčan - značne hydratovaný. Tu som si prvýkrát potvrdila, že keď nie po Anglicky, tak Rusky to pôjde. Precvičila som si teda Ruštinu, ktorú mám na úrovni začiatočníka, no vďaka slovenskej Čerešnovici nám to obom šlo jednoduchšie. A Českí bratri mu potom na želanie zaspievali čosi z "Cimermana". V tomto bode som už tlmočenie vzdala. Ako darček som dostala estónske pivo.. ktoré mi potom niekto vypil..

Park Lahema je chránené krajinné územie hneď pod severným poloostrovným cípom Estónska. Práve tam zažijeme asi najvzrušujúcejšie okamihy našej cesty.... A tu je pohľad na vodopád:

Noc bola pomerne teplá, no krátka, a tak i návšteva univerzitného mestečka Tartu bola dosť únavná. O tom, že mesto patrí študentom hovorí aj táto mierne poburujúca socha pred radnicou:

Popoludní sme dorazili k Čudskému jazeru. Prvýkrát v živote som zažila vlny. Nevedela som ako zliezať skaly a ako prekonávať vlny. Monika ma to naučila. Treba sa hodiť pod alebo nad vlnu... Páči sa mi ako sa silný vietor opiera do môjho tela a vlny mi objímajú nohy. Miestami akoby sme bojovali so živlom. A odmenou je pocit sily.

Ešte záber na severskú architektúru:

V tento deň sme mali ešte jeden cieľ, a to nájsť najsevernejší bod Estónska. Nepochodili sme. Navigácia ani mapy akoby o ňom nikdy nepočuli. Zastavili sme sa ochutnať teplotu a slanosť mora na severnom poloostrove. More bolo ľadové. Mali sme do činenia so Severným morom. Teplejšie to bude azda až na západe. V tomto mieste sme natrafili na českého cyklo-turistu. Cestoval na bicykli už od apríla a do Etónska zablúdil po ceste krížom cez Fínsko. Vraj ho po dvadsiatich piatich rokoch prestala baviť monotónna práca v kancelárii. Ticho som počúvala jeho pokojnú rozpravu Severskej Odysey. Moja duša ševelila: totmuto rozumiem.

Podvečer sa posádka začala seriózne znepokojovať kde stráviť vlhkú severskú chladnú noc. Kempy a hostely boli neprimerane drahé.

No Monika mala šťastie v miestnej krčme...v pašeráckom mestečku Vinistu...