8/4/2010
Na Škótsko som sa tešila kôli tomu akú bohatú základňu ponúka pre človeka, ktorý má rád prírodu. Tešila som sa na stopy po hippies, na stretnutia, ktoré by ma posunuli vpred. Už dávnejšie ma zaujal trvalo udržateľný rozvoj, a v Škótsku som sa chcela dozvedieť viac. Povedala som si, že Findhorn Foundation nesmiem vynechať.
Keď v roku 1962 pár hippíkov zaparkovalo svoje karavany pri Findhornskom zálive, vedeli, že sa stanú svetoznámou organizáciu? Boli prvými, ktorý predstavili myšlienku trvalo udržateľného rozvoja a uviedli ju aj do praxe. Dnes už o hippies môžeme hovoriť len v skreslenom zmysle slova. Dnes sa vo Findhorn Foundation točia prachy a nie každý si môže dovoliť pobyt v komunite, ktorá svojou spiritualitou najskôr pripomína sektu. Findhorn je však miesto, ktoré navštívime už len vďaka jeho slávnej histórii.
Dedina je skutočne malebené zoskupenie domčekov s unikátnou eko-architektúrou. Nechýba im organická záhrada, umelecké a duchovné centrum, kultúrne a osvetové centrum, či les. Ľudia v monterkách stavajú domy, pracujú na poli, pečú chleba.
Je pravdepodobné, že človek ktorý sa dnes rozhodne po prvom "experience week" žiť v tejto komunite potrebuje hlavne duchovné vodcovstvo za cenu vysokých poplatkov. Je pravdepodobné, že ide o človeka z bohatého sveta, ktorý sa v nejakom smere veľmi sklamal. Myšlienka je pekná ale Torstenove svedectvo vkladá viac svetla do tejto situácie. Torsten v komunite žil dva roky. A keď ho počúvam, predstavujem si NESLOBODU. A spásonostná nesloboda nám tulákom nesedí.
Napriek Torstenovmu svedectvu, tzv. druhej strany mince, vízia Findhorn Foundation neprestáva byť jedinečnou inšpiráciu pre milovníkov prírody a tých, ktorí vedia, že osud Zeme je aj v našich rukách.
Komentáre
Maya...